Tento legendárny kreslený vtip je zobrazením jedného zo znakov internetového chatu – diskutujúci si bez fyzického kontaktu nikdy nemôže byť istý identitou svojho partnera. Sebaštylizácia na chate sa, samozrejme, vyskytuje, dlhodobo by však pre väčšinu ľudí bola neudržateľná. KRESBA – SUGARCATS.COM
jeho povrchnosti. Zúfalcom, ktorý už nedokáže normálne komunikovať a zoznamovať sa, úchylákom, ktorý láka neznáme osoby na zraz a potom sa im zneďaleka smeje. Ako je to naozaj?
Najčastejšia výčitka, že chat je povrchný, pramení z nepochopenia jeho funkcií. Je totiž pomýlené – hoci len podvedome – porovnávať chat napríklad s filmovým alebo literárnym dialógom. Napriek tomu sa to často deje. Bude niekto vyčítať povrchnosť inzerátu alebo nízku originalitu a efemérnosť náhodnej konverzácii vo vlaku? Pri zoznamovaní je v popredí snaha druhého zaujať a účastníci sa o to snažia aj svojím prejavom. Vyššie vykreslený obrázok chatujúceho je rovnakým zjednodušením, ako popis bledého krpatého počítačového odborníka. Aj takí sa vyskytujú, ale neprevládajú.
Pravidlá na chate
V bežnom rozhovore úplne neuvedomele zachovávame isté pravidlá: partneri sa napríklad v rozhovore striedajú a skákanie do reči sa považuje za neslušnosť. Pre chatujúceho sú však práve tieto pravidlá neprijateľné. Pohybuje sa na hranici súkromnej a verejnej komunikácie, vedie aj niekoľko hovorov súčasne, a pritom sa so žiadnym účastníkom nestretáva priamo (z očí do očí). Nemožno preto od neho chcieť dodržiavanie bontónu. Záleží len na ňom, s kým nadviaže „súkromný“ rozhovor a koho naopak, bude považovať za hlas v dave, nehodný odpovede na pozdrav. Obrazne povedané: zložiť klobúk pri vstupe do miestnosti je aj na chate v podstate prijímaná konvencia, každý, kto takto pozdraví, však musí byť pripravený aj na to, že jeho vstup bude ignorovaný.
Rovnako ako v e-mailoch, ani tu sa nevyká. Chatujúci však naproti tomu väčšinou rázne odmietajú hrubosť a väčšinou apelujú na správcu miestnosti, aby vulgárnu osobu vyhodil. Rozzúrene reagujú aj na veľmi rozšírené „tapetovanie“, čiže opakované rozosielanie tej istej nezmyselnej alebo hrubej repliky, ktoré napokon zaplaví obrazovku.
Napokon ani s údajnou prešibanosťou chatujúcich a „prezliekaním“ mužov za ženy a naopak, to nie je také horúce. Pre toho, kto sa chce príjemne porozprávať alebo sa odreagovať, je väčšinou dlhodobá štylizácia neúnosná.
Pod povrchom ľadovca
To, čo vidíme pri pohľade do chatovacej miestnosti, je len vrchol ľadovca. Fakt, že vo väčšine miestností možno „šepkať“, vzbudzuje u neznalého návštevníka dojem, že „nikto nič nerieši“, že sa všetci len zviditeľňujú alebo tliachajú o ničom. To môže, a nemusí byť pravda. Hoc, nemožno povedať, že by chat slúžil k preberaniu vznešených tém.
Najčastejšie sa ľudia aj pri šepkaní zoznamujú, zdravia, žartujú, flirtujú, bavia sa o svojich záľubách a problémoch.
Napokon ani spôsob (najmä rýchlosť) prenosu nedáva možnosť produkovať premyslené, dlhé prejavy. V tom sa chaty podstatne líšia od diskusných konferencií, ktoré sú tematicky pestrejšie. Daňou za rýchlosť na chate sú tak okrem iného aj chyby a preklepy. Repliky z obrazovky miznú ešte rýchlejšie, ak si necháte zobrazovať aj „technické hlásenia“, ktoré informujú, kto práve prišiel, odišiel, bol vyhodený, kto sa stal správcom. Takéto správy tvoria na väčšine serverov asi štvrtinu všetkej komunikácie.
Jazyk chatu
Prejavy chatujúcich, na rozdiel od príspevkov v elektronických konferenciách, nikto neeviduje ani netriedi, a tak sa treba rozlúčiť s predstavou, že by „multilóg“ chatujúcich mohol smerovať k spoločnému záveru. Hoci, výnimky potvrdzujú pravidlo.
Čo na chate asi najviac dráždi, nie je ignorovanie spoločenského bontónu (skákanie do reči), ale nerešpektovanie noriem písaného jazyka. Chatujúci si dovolí uvoľniť svoj prejav ešte viac, než pisateľ e-mailu, jeho replika väčšinou len vzdialene pripomína písanú vetu bez preklepov, s prehľadnou stavbou, začiatkom (veľké písmeno) a koncom (bodkou).
Objavuje sa množstvo výpustiek aj vsuviek, zmenený slovosled typický pre hovorenú reč. Chatujúci teda vtrhol na posvätnú pôdu písaného jazyka a spolu s esemeskou dokonáva dielo e-mailu. Jeho hovorovosť zamiešala karty v jazykovede – až donedávna skutočne písané slovo vážilo viac, než vyslovené. Pre komunikáciu, s akou sa stretávame na chate, sa hľadajú nové termíny: hovorí sa napríklad o „konceptuálnej (zamýšľanej) hovorovosti“ chatu, vo francúzštine dokonca o „parlécrit“, čo by sa dalo preložiť ako „písanoreč“. Angličtina siaha k oddeleniu dvoch pojmov: prejavy sú buď „typed“ (písané na klávesnici) alebo „written“ (písané rukou).
Nahradiť úškrn nie je problémom
Tam, kde sa píše tak, akoby sa hovorilo, musia existovať aj prostriedky, ktoré nahrádzajú neverbálnu dimenziu hovorenej reči, pohyby či mimiku, ale aj hlasitosť, prízvuk a rytmus reči. Často sa používajú napríklad prostriedky prebraté z komiksov, trebárs opakovanie písmen pre naznačenie dlhej výslovnosti. Už z e-mailu je známy aj elektronický krik: ak niekto píše veľkými písmenami, chce na seba strhnúť pozornosť.
Ďalším prostriedkom je emotikon. V príručkách sa uvádzajú desiatky až stovky znakov, v bežnej komunikácii sa však nepoužíva viac než desať základných „smajlíkov“ (ak nepočítame drobné modifikácie ako znásobenie časti znaku). Na celom svete sú na chate najčastejšie „úsmevy“ a „zamračenie“. U Britov však zistili určitú zvláštnosť – tieto znaky omnoho častejšie používajú bez spojovníka. Tomáš Baránek vo svojom sprievodcovi smajlíkmi v tejto súvislosti hovorí o nepatrnom významovom rozdiele: znak so spojovníkom namiesto nosa vraj pôsobí serióznejšie. Zdá sa teda, že Briti svoju príslovečnú serióznosť na chate strácajú.
Emotikony sa najčastejšie používajú pri komunikácii vo dvojiciach, častejšie než neznámi ľudia si ich vymieňajú priatelia, no i návštevníci v miestnostiach so stálym okruhom používateľov.
Komu to prospieva?
Túto otázku si položil účastník jednej rozhlasovej debaty o chate so značnou dávkou skepsy. Zjednodušene sa dá povedať: všetkým, ktorí sa chcú porozprávať a niečo im zabraňuje urobiť tak priamo. Doménou chatu je každodenná konverzácia a to by si mal uvedomiť každý, kto tvrdí, že chatujúci prznia jazyk. Tomu možno odporučiť, aby si nepozorovane nahral rozhovor vo svojom vlastnom okolí a porovnal ho s úryvkom z chatu.
Nič ho ilúzií nezbaví rýchlejšie.
Autor: KATKA VITOCHOVÁ(Článok vychádza z výskumu v rámci autorkinej diplomovej práce Čeština na internete.)
