Postupim 21. januára (TASR) - Keď hviezda skončí svoju existenciu výbuchom supernovy, jej hmotu postihne dvojaký osud. Časť je odvrhnutá do širokého okolia, zvyšok skolabuje späť do seba a ak je dostatočne hmotný, vznikne z neho čierna diera.
Tieto čierne diery sú v porovnaní so "supermasívnymi" čiernymi dierami v centrách galaxií relatívne ľahké. Ich hmotnosť je v priemere päť- až sedemnásobne väčšia ako nášho Slnka. Desaťnásbok je maximum, ktoré teória pripúšťa, bez ohľadu na to, aká veľká bola pôvodná hviezda.
Jochen Gerner a jeho kolegovia z Astrpfyzikálneho inštitútu v Postupimi informujú v časopise Nature o záhadnej čiernej diere v dvojhviezdnom systéme GRS1915+105, ktorá má váhu 14 Sĺnk. Že by teda teória o maximálnej hmotnosti čiernej diery zrodenej zo supernovy neplatila? Objav takisto nabáda zapojiť do úvah všeobecnú teóriu relativity.
"V takýchto silných gravitačných poliach môžme prvýkrát relativistické fenomény," povedal Greiner. "V dvojhviezdnych systémoch rotuje hmota okolo čiernej diery a spolu s ňou sa 'navíja' aj časopriestor. V röntgenovej oblasti môžeme merať rôzne frekvencie žiarenia, ktoré musia byť charakteristické pre hmotnosť čiernej diery."
Na vypočítanie hmotnosti čiernej diery existujú štyri teórie. Pretože frekvencie röntgenového žiarenia mikrokvazaru GRS1915+105 sú známe, bolo ich treba iba dosadiť do príslušnej rovnice, aby sa ukázalo, ktorá teória je správna. Namerané hodnoty však nevyhovovali žiadnej teórii.
Záhadu by podľa Greinera pomohlo vyriešiť nájdenie zvyškov supernovy, ktoré sa ešte stále rútia vesmírom. Tieto zvyšky žiaria prevažne v spektre viditeľného svetla, no pohľad na ne zakrýva svetlo iných hviezd, ale hlavne prach v rovine Mliečnej cesty. Greiner preto navrhuje, aby sa pátralo po infračervenom žiarení zvyškov supernovy. Potom by len stačilo vypočítať ich hmotnosť.
"Zatiaľ som len ukázal, že niekoľko známych teórií môže byť nanič," uzatvoril Greiner.
