Mexiko 17. januára (TASR) - Objekt K3-35 v súhvezdí Líška, vzdialený od Zeme asi 16.000 svetelných rokov, sa iba nedávno - po roku 1984, začal meniť na planetárnu hmlovinu. Astronómovia to tvrdia na základe analýzy záberov rádiového teleskopu Verry Large Array (VLA) americkej National Science Foundation.
Napriek názvu nemá planetárna hmlovina s planétami nič spoločné. Označuje sa tak svietiaca plynová hmlovina kotúčového alebo prstencového tvaru, pripomínajúca kotúčik planét.
Hmlovina je pozostatkom hviezdy, ktorá na konci svojho života odhodí svoj vonkajší plynný obal. Centrálna oblasť skolabuje do podoby bieleho trpaslíka. Intenzívne ultrafialové žiarenie trpaslíka spôsobuje, že okolitý plyn hrá rôznymi farbami.
Kým sa plyn v planetárnej hmlovine rozplynie vo vesmíre, prejde asi 50.000 rokov. "Domnievame sa, že hviezda sa začala meniť na hmlovinu niekedy po roku 1984," povedala Yolanda Gomezová z mexickej National Autonomous University. Ešte nikdy doteraz sa nepodarilo tento proces zachytiť v tak skorej fáze.
Na rádiových snímkach je v centre objektu K3-35 vidieť prstenec plynu, ktorého rádius zodpovedá asi dvojnásobku vzdialenosti Slnka a Pluta. Z tohto prstenca sa oddeľujú dva prúdy stelárneho plynu. Tieto dva prúdy a centrálny prstenec emitujú rádiové žiarenie, okrem iného molekúl vody. "Tieto molekuly zaniknú v prvých sto rokoch po vzniku planetárnej hmloviny. K3-35 teda vidíme veľmi krátko po jeho vzniku," vysvetľuje Gomezová.
Objekt K3-35 by sa mohol stať "laboratóriom", ktoré by vedcom pomohlo pochopiť vznik a vývoj planetárnych hmlovín. Asi o päť miliárd rokov skončí aj naše Slnko svoju existenciu ako planetárna hmlovina.
