Nie je králik ako králik. Tento nemá dlhé uši ani zamatovo hladkú srsť, namiesto toho sa ale môže popýšiť ostrým zobáčikom a schopnosťou poletovať medzi vrcholkami stromov. Králik zlatohlavý je šťúply vtáčik, ľahší ako kocka cukru. Váži totiž najviac päť gramov, čo z neho robí najľahšieho operenca v Európe.
O post najmenšieho vtáčaťa na tomto svetadiele sa už musí deliť, no iba so svojím príbuzným králikom ohnivohlavým.
Je vskutku obdivuhodné, že v drobnom telíčku králika sa ukrýva taká veľká dávka energie. Gučka peria totiž ustavične poletuje alebo aspoň skacká po vetvách, pričom ani na minútu nepozhovie na jednom mieste. Podchvíľou sa zdá, akoby králik zlatohlavý fungoval na baterky.
Zježí sa nahnevanému králikovi účes?
Na prvý pohľad vyzerá ako guľatá kôpka pierok, z ktorej vyčnievajú iba krídla a chvost, vpredu zasa trčí tenký zobák.
Samček králika zlatohlavého sa rozčuľuje. (zdroj: FLICKR)Aby sme nezostali pri takejto zjednodušenej predstave, treba sa operencovi prizrieť zbližša.
Hoci žltozelené sfarbenie králika nie je obzvlášť výrazné, mimoriadne nápadný je žltý prúžok, ktorý sa vtáčaťu tiahne cez temeno hlávky a je orámovaný tenkými čiernymi pásikmi.
Kým samičke zdobí hlavu prúžok jasnej žltej farby, samec má pierka na temene viac dooranžova. Keď sa králiky z nejakého dôvodu rozčertia, toto farebné perie im na hlávke stáva dupkom a tak trochu pripomína pankáčske číro.
Kde ho nájdeme?
Zahliadnuť tohto drobného vtáčika v prírode nie je jednoduché. Ak sa o to chcete pokúsiť, vyberte sa na Záhorie, ideálne na prechádzku do borovicových lesov. Králik totiž obľubuje ihličnaté porasty, voľká si aj v smrečinách a jedľových lesoch.
V našich zemepisných šírkach je skôr stály, na zimu neodlieta, akurát podstupuje výpravy za potravou po krajine.
Avšak severské populácie králikov sú ťažné, a tak môžu v chladných mesiacoch na Slovensko prikvitnúť aj vtáčence zo severu. Aj preto je pravdepodobnejšie, že si tohto operenca všimneme práve v zime, keď je tu králikov o čosi viac.
Je stále v pohybe?
Denný režim králika zlatohlavého je poznamenaný neúnavným zháňaním potravy. Poľovačke na hmyz operenec venuje väčšinu svojho času. Trepotajúc krídlami takmer neprestajne obletuje vetvičky a medzi ihličím hľadá ukryté pavúky, chvostoskoky či larvy hmyzu. Pri love občas predvádza rôzne akrobacie. Napríklad sa dokáže zavesiť na konár dolu hlavou, alebo vo vzduchu máva krídlami pričom sa nepohne z miesta. To dokážu napríklad aj kolibríky.
Kto stavia hniezdo?
Koncom marca sa králiky začnú pripravovať na rodinný život. Nájdu si partnera a poobzerajú sa po vychytenej lokalite, v ktorej by mohli zahniezdiť. Keď si vyhliadnu vhodné miestečko – niekde vysoko v korune smreku – pustia sa do stavebných prác.
Pravdou je, že samička sa pri budovaní obydlia narobí viac. Výsledkom jej lopoty býva malé, no hlboké hniezdo s pevnými stenami, ktoré tvarom pripomína misku. Celé je vybudované z machu, trávy a lišajníkov, zateplené je pierkami.
Samička doň nakladie šesť až desať škvrnitých vajíčok, ktoré zahrieva asi dva týždne. Kým budúca mama sedí na znáške, partner ju stráži a z hniezdneho teritória vyháňa nepozvaných hostí.
