BRATISLAVA. Ten zvuk znie ako vtáčia voliéra v zoologickej záhrade, len je v ňom čosi mechanické. Keď sa započúvate pozorne, zachytíte aj šum chladiacich zariadení prístrojov, ktoré v laboratóriu vymedzujú úzku spleť uličiek.

Drobná miestnosť skrýva dva kvantové počítače. Nepodobajú sa však na nič, čo by ste si pod počítačom mohli predstaviť.
Z vrchu kovovej konštrukcie v tvare kocky visia dva biele sudy veľké ako človek. Ukrývajú zvláštnu tortovú stavbu z rúrok a káblov vo farbe zlata.
Konštrukciu ohraničuje bielo-červená páska známa z našich ulíc. Ak by počítače neboli v takýchto ochranných kontajneroch, človek by len ťažko zápasil s chuťou sa ich dotknúť.
"Prečo sú v takých bielych valcoch?" pýta sa jeden z novinárov. "Biele valce sú ako tie hrnčeky na kávu, ktoré ju udržujú teplú. Len to robia opačne," vysvetľuje výskumník Matthias Mergenthaler.
Veľa vecí naraz
Oba kvantové počítače sa nachádzajú vo výskumnom centre IBM v Rüschlikone, malom mestečku neďaleko Zürichu. IBM sa tu snaží vytvoriť celkom novú generáciu superpočítačov.
Naše súčasné počítače dokážu vyriešiť mnohé problémy a zvládať zložité systémy, no od určitej hranice sú pre nich niektoré problémy v praxi neriešiteľné.
Obmedzuje ich vlastná tranzistorová architektúra.
Kvantové počítače pracujú na celkom odlišných princípoch, čo im uľahčuje napríklad hľadanie obrovských prvočísiel, modelovanie klimatickej zmeny, imunitného systému či zložitých chemických reakcií, ktoré by mohli objaviť celkom nové molekuly.
Čo predurčuje kvantové počítače na takéto úlohy, ktoré v porovnaní s klasickým počítačom zvládnu za zlomok času?