Vrtký chlpáč takmer neprestajne brázdi svoje teritórium a obratne šplhá po stromoch.
Podchvíľou si sadne na zadné labky, do predných paciek vezme čučoriedku či šípku a s chuťou sa kŕmi. Stravník je to vskutku nenáročný, v každom ročnom období sa dokáže prispôsobiť sezónnej ponuke, len aby nezostal o hlade. Aj vďaka tomu má vyššiu šancu na prežitie v porovnaní so zvieratami, ktoré sú v jedle vyberavé.
Skromný hrdziak lesný je náramne obľúbený aj ako domáce zvieratko. Kým niektorí chovatelia majú vo svojom izbovom teráriu morčatá, ďalším učarili práve hrdziaky. Rýchlo skrotnú, nechajú sa kŕmiť z ruky a navyše majú veľmi pokojnú povahu, takže ich možno chovať aj viac pohromade.
Kde ho môžeme stretnúť?
Jeho domovom je takmer celá Európa, akurát na Islande a stredomorských ostrovoch by sme ho hľadali márne.
Slovensko je hrdziakmi tiež naskrz prelezené, natrafiť na ne možno v nížinách aj v horských oblastiach. Rady sa usádzajú na okrajoch listnatých či zmiešaných lesov, no zabývajú sa aj v hustých smrečinách alebo v kosodrevine.
Nezáleží na tom, či sa radšej predierate hájom ku zrúcanine hradu, alebo volíte horskú turistiku. V oboch prípadoch môžete na výlete naďabiť na hrdziaka. Jeho obľúbeným útočiskom sú dokonca aj mestské parky alebo stohy slamy.
Aký má kožúšok?
Meno dostal podľa nápadného hrdzavočerveného sfarbenia, ktoré mu zdobí kožúšok na chrbte.
Na prvý pohľad sa trochu ponáša na iné hlodavce, napríklad na hraboša či potkana. Zaguľatené telíčko dorastá od siedmich až do trinástich centimetrov. Spodnú stranu tela má hrdziak bledšiu, žltkastú, packy má tiež svetlé. Na hlave sa mu vynímajú pomerne veľké ušká a a čierne lesklé oči.
“Keďže sa neukladá na zimný spánok, pred príchodom chladných mesiacov si urobí zásoby bukvíc a žaluďov, ktoré sa len tak ľahko nepokazia.
„
Váži najviac štyridsať gramov, zato napríklad morča domáce môže hmotnosťou presiahnuť až jeden kilogram. Takú hmotnosť by malo 25 vypasených hrdziakov dohromady.
My si môžeme dopriať pestrú stravu celý rok. Čo si nedopestujeme v skleníku či na balkóne, nedochováme v kuríne alebo v chlieve, to kúpime v obchode. Hrdziak takéto možnosti nemá, preto sa musí prispôsobovať jedálnemu lístku, ktorý si pre neho nachystala príroda.
Na jar sa stravuje trochu monotónne, keďže ovocie ešte nedozrieva. Obžiera preto najmä zelené časti rastlín a dokrmuje sa aj hmyzom, najmä chrobákmi a larvami. S príchodom leta a jesene začína byť hrdziakovo menu bohatšie, drobec sa kŕmi jahodami, čučoriedkami či ostružinami a rovnako maškrtne obhrýza aj huby.
Keďže sa neukladá na zimný spánok, pred príchodom chladných mesiacov si urobí zásoby bukvíc a žaluďov, ktoré sa len tak ľahko nepokazia. Z nich bude v chladných mesiacoch spokojne ujedať.
Žije dlho?
Hrdziaky vo voľnej prírode sa dožívajú nanajvýš dvoch rokov, v priemere však žijú iba niekoľko mesiacov.
Aj za tento vskutku krátky čas toho postíhajú veľa, teda najmä samičky, ktoré dokážu za rok priviesť na svet až 25 mláďat. Vo vhodných podmienkach sú totiž schopné vrhnúť aj päťkrát do roka, občas sa rozmnožujú aj v zime. Gravidita u tohto druhu je navyše veľmi krátka, trvá necelé tri týždne. Zvyčajne už 17 či 18 dní po oplodnení samička v guľovitom hniezdočku vystlanom trávou a vtáčími pierkami porodí päť drobných hrdziakov.
Mladé sa s mamou dorozumievajú ultrazvukmi, ktoré ľudské ucho nedokáže zachytiť. A keďže život hrdziakov plynie rýchlo, mláďatá, ktoré sa narodili na jar, môžu sa stať samy rodičmi už začiatkom leta.
