Keby to s dejinami nedopadlo inak, mohol to byť najväčší astronóm všetkých čias. A možno, kto vie, ak by sme trošku prižmúrili obe oči, ak by sa moderná veda vybrala inou cestou, mohol byť aj jedným z najväčších vedcov.
Lenže, Tycho Brahe, ako to už v podobných prípadoch niekedy býva, predbehol svoju dobu. No aj keď ho doba napokon dobehla, preskočila a odšprintovala mu do diaľok, zaslúži si pripomínať.
Nielen preto, že pozorovanie považoval za nevyhnutnú súčasť činnosti intelektuála, ktorý sa aspoň trochu chce brať vážne. Ale že dokázal veci, ktoré pred vynájdením ďalekohľadov nik nedokázal lepšie.
Preto bol Tycho, pôvodným menom Tyge Ottesen Brahe najväčším astronóm z predastronomických čias.
Malý Tycho sa narodil do významnej a starej šľachtickej rodiny, čomu zodpovedalo aj jeho vzdelanie. Už ako mladík nadobudol značný majetok, čo mu zase umožňovalo sa naplno venovať svojim záľubám: astronómii, astrológii a alchýmii... až sa z neho stala kapacita v týchto odboroch.
Na tomto mieste si pripomeňme, že v polovici 16. storočia sa medzi týmito oblasťami príliš nerozlišovalo a čosi o alchýmii a okultizme by vám vedel porozprávať aj taký Isaac Newton.
Dôležitejšie však je, čo Tycho Brahe dokázal. Snažil sa skombinovať kopernikiánsky systém spolu s ptolemaiovským, čoho výsledkom bol zvláštny hybrid: Tycho Brahe napríklad uznával, že Mesiac obieha Zem a planéty našej sústavy zase obiehajú Slnko. Lenže mylne sa domnieval, že samo Slnko obieha Zem.
Paradoxne, jeho pozorovania a výpočty na základe tohto kombinovaného tychonického systému boli vo svojej dobe presnejšie, ako pozorovania na základe heliocentrických modelov. Vlastne, túto debatu uzavrel až Galileo Galilei, ktorý nakreslil základy dnešnej predstavy o vesmíre okolo nás.
Tycho, ktorý ešte nebo pozoroval bez teleskopov, však správne odhadol, že supernovy nie sú len kométami bez chvostov aj to, že samé kométy nie sú iba javmi zemskej atmosféry.
Dnes po ňom voláme krátery na Mesiaci aj Marse, planétku v pásme planétok či jednu zo supernov. A, mimochodom, áno... pri súboji naozaj prišiel o nos. Aj keď nenosil zlatú či striebornú náhradu, jeho protéza bola z mosadze.
Tycho Brahe zomrel 24. októbra, ale v roku 1601.
Ďalšie správy z vedy
Vedci zachytili takmer nepolapiteľné seizmické vlny a pozreli sa, ako vyzerá vnútro našej zeme. Stopy po zemetraseniach ukázali, že Zem je v jadre naozaj pevná, aj keď nie tak, ako ukazovali doterajšie modely.
Výskumníci našli najstaršiu rybu, ktorá sa ponášala na dnešné pirane. Fosília z južného Nemecka pochádza z čias pred 150 miliónmi rokov a ukazoval ostré krátke zuby. Dávny predátor sa živil inými rybami.
Vedci chcú aby nová misia NASA na Mars letela hneď na dve miesta. Prvé je pozostatkom dávnej riečnej delty a jazera - takže by tam mohli byť hypoteticky stopy po dávnom živote -, druhé zase má niektoré z najstarších skál na planéte. Problémom je, že regióny sú od seba vzdialené 28 kilometrov.
