Objektív je špeciálna rubrika, v ktorej predstavujeme zaujímavé snímky či videá zo sveta vedy a technológií.
Prirovnávajú ho k spevu. No zvuk, ktorý vydáva Rossov šelfový ľadovec v Antarktíde, znie skôr ako hudba na pozadí v hororovom filme.

Vedci zvuk zachytili počas meraní pohybu ľadovca, ktorý je aj najväčšou plávajúcou ľadovou plochou v Antarktíde. Do snehu na jeho povrchu umiestnili tridsaťštyri prístrojov na meranie a zapisovanie pohybu zeme.
Povrch ľadovca pokrýva niekoľko metrová vrstva snehu, ktorej vrchnú časť tvoria obrovské snežné duny podobné piesočným na púšti. Táto vrstva snehu je niečo ako kabát, ktorý izoluje ľadovec a chráni ho pred ohrievaním a topením.
Keď vedci neskôr skúmali získané údaje, zistili, že vrstva snehu vibruje pod vplyvom vetrov a búrok, ktoré sa Antarktídou preháňajú.
Tak ako sa menila vrstva snehu pod vplyvom vetrov, menila sa aj frekvencia vibrovania. Rovnako sa menila, aj keď sa teploty zvyšovali a sneh sa topil.
"Podobá sa to na neustálu hru na flaute, akurát hráte na ľadovci," vysvetlil geofyzik Julien Chaput, hlavný autor štúdie.
Frekvencia vibrovania bola príliš malá na to, aby zvuk ľudské ucho zachytilo. Vedci preto museli nahrávku zrýchliť tisícdvestokrát.
DOI: 10.1029/2018GL079665