Keď sa zo šachoriny začne ozývať svojím hlbokým hlasom, ľudia obyčajne ustrnú a sami seba sa pýtajú, prečo by sa kdesi v trstine ukrývala krava. Navyše taká, čo naozaj zvláštne múka.
Sluky sú vtáčie radodajky, o mláďatá sa však starajú vzorne Čítajte Spev bučiaka totiž mnohým pripomína ručanie hovädzieho dobytka, iní ho zas prirovnávajú k híkaniu somára.
V skutočnosti iba samček bučiaka trsťového dáva o sebe vedieť dunivými zvukmi, ktoré sa striedajú s hlasným klopotaním zobáka. Pri koncerte sa vták podchvíľou nafukuje, zatiaľ čo hlavou a krkom hýbe asi ako človek, ktorý si chce odgrgnúť.
Čo robí vyplašený bučiak?
Je veľký asi ako bažant, pričom samička zvyčajne váži asi jeden kilogram a samec môže byť aj dvakrát ťažší.
Bučiak si žije na vysokej nohe, presnejšie na dvoch dlhých, zelených nôžkach. Pohybuje sa na nich veľmi pomaly, takmer akoby sa neprestajne zakrádal. Sfarbenie jeho pierok je veľmi nenápadné, hrdzavohnedé a béžové, s výraznými tmavými pruhmi.
Nezvykne sa veľmi ukazovať, takže ho skôr začujeme ako zbadáme. Ak ho čosi vyruší a neborký bučiak sa naplaší, vzpriami sa, poriadne natiahne krk a ostrým zobáčikom mieri nahor. Takto sa našponuje vždy, keď sa cíti ohrozený.
Kde sa usadí?
Bučiak. (zdroj: WIKIMEDIA COMMONS)Rybník obrastený tŕstím a pálkami alebo veľké mokrade. Na týchto miestach bučiak nachádza ideálne životné podmienky. Zriedkavejšie sa usadí aj na menších močariskách.
Najradšej sa tu kŕmi červíkmi a žabami, chutí mu tiež vodný hmyz či ryby. Potravu neloví iba v hustej šachorine, ale aj vo vode. Ku koristi sa bučiak brodí pomalým, no o to istejším krokom. Keď už je blízko, lapí nič netušiacu žabu do zobáka.
Tento pôsobivý vták už na Slovensku patrí k vzácnym a zraniteľným druhom. Čoraz teplejšie počasie môže za to, že mokrade vysychajú a bučiaky tak prichádzajú o miesto na hniezdenie. Neprospievajú im ani zmeny vo výške vodnej hladiny či rybári, ktorí ich vyrušujú.
Koľko ich žije u nás?
Odborníci predpokladajú, že na Slovensku hniezdi do sto párov bučiakov. Zopár týchto operencov na našom území dokonca prečkáva aj chladné mesiace.
Zimujúcich bučiakov je však na Slovensku oveľa menej, niektoré odhady hovoria o tridsiatich jedincoch, iné iba o piatich osamotených vtákoch.
Ide o jedince, ktoré odmietnu migrovať a zostávajú na nezamrznutých rybníkoch či štrkoviskách. Upozorňujú na seba akurát stopami v snehu alebo blate. Mimo hniezdneho obdobia sa totiž bučiaky svojím dunivým hlasom neozývajú a sú ešte nenápadnejšie.
Kedy sa mladé naučia lietať?
Uprostred jari začínajú bučiaky hniezdiť. Obydlia si stavajú v hustej trstine alebo na polámaných steblách rastlín.
Hniezdo býva ukryté v poraste na mieste, kde je voda plytká a človeku by siahala možno po členky, najviac po kolená. Samička na plošinku upletenú z tŕstia a vodných rastlín kladie päť či šesť olivovo-zelenkastých vajec, z ktorých sa mláďatká vykľúvajú po necelých štyroch týždňoch.
Samička, ktorá bez pomoci partnera zahrievala znášku, musí teraz pre čerstvo vyliahnutých hladošov zháňať potravu, aby im ju mohla vyvrhnúť do hniezda. Hoci mláďatá nedokážu vzlietnuť skôr ako po ôsmich týždňoch, majú svoje vlastné postupy, ako sa chrániť pred nebezpečenstvom. Ak sú ohrozené, rozlezú sa po okolí, aby nezostali v hniezde ako ľahký terč.
