BRATISLAVA. Mayovia sú známi pokročilou astronómiou, znalosťami matematiky či architektúrou. No mnohé z častí mayskej civilizácie nám nie sú známe preto, že ich pokrýva hustý prales.
Nová štúdia medzinárodného tímu vedcov, ktorého súčasťou boli aj slovenskí vedci - profesor Milan Kováč a doktorand Tomáš Drápel z Univerzity Komenského - teraz odhalila princípy, na ktorých mayské poľnohospodárstvo fungovalo.
Štúdiu publikovali v magazíne Science.
Milióny ľudí
Mayovia žili na polostrove Yucatán a v jeho okolí približne od roku tisíc pred naším letopočtom do roku 1500 nášho letopočtu.
Mayológ: Kričia, že ich deťom odtŕham od úst chlieb. Ja len robím svoju vedeckú prácu Čítajte Oblasť začali pred dvomi rokmi skúmať vedci pomocou špeciálneho laseru LIDAR, ktorý dokáže preniknúť cez hustý prales. Vo februári oznámili objav obrovského mayského mesta pozostávajúceho z tisícok stavieb.
Na doteraz zmapovaných 2144 kilometroch štvorcových odhalili 61 480 objektov. V novej štúdii sa vedci na základe získaných údajov pokúsili odhadnúť a charakterizovať mayskú spoločnosť v neskoroklasickom období.
Zistili, že zaniknutá civilizácia bola oveľa početnejšia, ako sa doteraz predpokladalo.
Územie s rozlohou deväťdesiatpäťtisíc kilometrov štvorcových obývalo sedem až jedenásť miliónov ľudí.
Terasové polia
Na to, aby Mayovia uživili tak početnú populáciu, používali premyslený systém zavlažovania a odvodňovania pôdy.
Výskum odhalil systém zavlažovania terasovitých polí v hornatých oblastiach a odvodňovania močarísk v nížinách. Celkovo našli 6080 poľnohospodárskych terás.
Existencia systému zároveň naznačuje aj jeho zraniteľnosť - zničenie zavlažovacích a odvodňovacích systémov mohlo viesť k nedostatku potravy, vojnám a následnému zániku. Údaje z LIDARu odhalili aj veľa obranných budov, čo by naznačovalo nepriateľstvo a konflikty.
Ruiny mayského mesta. (zdroj: Centrum mezoamerických štúdií FiF UK)
