Výrazom „živé striebro“ zvykneme označovať neposedného, vrtkého človeka. Narážame tým na jeho povahu, nie vzhľad.
No ak v živočíšnej ríši existuje tvor, ktorý sa na živé striebro ponáša zjavom, je to práve šabľa krivočiara. Lesklá rybka sfarbením skutočne pripomína kus ušľachtilého kovu. Na rybu má trochu zvláštne tvarované telo a krivolakú bočnú čiaru – zmyslový orgán, ktorý slúži rybám na rozoznávanie chvenia a pohybu vody. Vďaka tomu dostala svoje druhové meno – krivočiara.
Spoznali by ste ju?
Chrbát má šabľa rovný takmer ako pravítko. Sfarbený je do modrozelena. Chrbtovú plutvičku na nej takmer nevidno, je veľmi krátka a nenápadná, posunutá viac ku chvostovej časti tela. Naopak, bruško je celkom výrazne vyklenuté, takže ryba môže tvarom tela trochu pripomínať nôž.
Prsné plutvy má dlhé a končisté, zašpicatené. Boky tela sú v porovnaní s chrbtom svetlejšie a prenikavo sa lesknú ako pravé striebro. Nápadne krivá bočná čiara je pre šabľu typická, odlišuje ju od ostatných druhov rýb v našich vodách, no všimnúť si ju môžeme až pri pohľade zblízka.
Veľkosťou táto rybka nevyniká, obvykle dorastá od 20 do 40 centimetrov a váži najviac pol kilogramu. Taký kapor, ktorého kupujeme na Vianoce, je obvykle asi šesťkrát ťažší ako dospelá šabľa, ktorá tiež patrí medzi kaprovité ryby.
Je chránená?
Čerí vodu v riekach, jazerách i vodných nádržiach. Pozdáva sa jej aj v brakických vodách, teda na miestach, kde rieky ústia do morí a sladká voda sa tam mieša so slanou. Vyskytuje sa v Baltskom, Kaspickom aj Čiernom mori.
Na Slovensku ju možno nájsť v Dunaji, ale aj vo Váhu, v Hrone aj v Latorici. Keďže u nás patrí k vzácnym a chráneným druhom, na tanieri by na rozdiel od kapra skončiť nemala. Vo východných oblastiach je šabľa hojnejšia a napríklad v bývalom Sovietskom zväze ju rybári dokonca lovili priemyselne. V južnom Rusku sa zo šupín šable vyrába rybie striebro na umelé perly.
Koľko ikier nakladie?
Spoločenská šabľa žije v húfoch. Cez deň sa zdržiava pri dne, ale v noci vypláva bližšie k hladine. K rozmnožovaciemu rituálu, ktorý voláme neres alebo trenie, dochádza na prelome jari a leta, od mája až do júla.
Strieborné rybky sa trú v rôznych častiach toku, no podmienkou je aspoň slabý prúd vody. Samička – ikernačka dokáže naklásť až päťdesiattisíc, vzácne dokonca stotisíc ikier, ktoré samec svojím mliečom oplodňuje.
Oplodnené ikry obsahujú veľa tuku, a tak sa chvíľu vznášajú, až napokon klesnú na dno.
Drobné rybky sa z nich liahnu už približne po dvoch až štyroch dňoch. V tejto fáze ich ešte nazývame poter či plôdik. Najprv sa kŕmia planktónom, no keď trochu podrastú, začnú sa živiť plôdikom iných rýb. Šable krivočiare si tiež pochutia na larvách vodného hmyzu. Nezriedka žijú až desať rokov, pričom najstaršia šabľa sa podľa záznamov dožila až 16 rokov.
