NEW YORK, BRATISLAVA. Americkí astronómovia zrejme objavili prvý exomesiac - mesiac, ktorý obieha okolo planéty mimo našej slnečnej sústavy.
Vedci sa preriekli, mohli objaviť prvý mesiac pri inej hviezde Čítajte Nachádza sa v blízkosti hviezdy Kepler-1625b vo vzdialenosti približne osemtisíc svetelných rokov od Zeme, píšu v odbornom časopise Science Advances astronómovia Alex Teachey a David Kipping z newyorskej Kolumbijskej univerzity.
Kým v našej slnečnej sústave doteraz objavili približne dvesto mesiacov, mimo nej ani jeden.
To by sa mohlo zmeniť, ak sa potvrdia sľubné indície, ktoré na existenciu vzdialeného mesiaca ukazujú.
Plynný mesiac
Hmotnosť vzdialeného mesiaca podľa všetkého predstavuje 1,5 percenta hmotnosti svojej planéty, čo približne zodpovedá pomeru medzi Zemou a Mesiacom.
Planéta exomesiaca je však niekoľkokrát väčšia ako Jupiter, takže mesiac, ktorý pracovne pomenovali Kepler 1625b-i, je približne veľký ako Neptún a rovnako ho tvoria plyny.
Prečo sa ťažko hľadajú exomesiace
Mesiace mimo slnečnej sústavy sú oveľa menšie ako planéty, okolo ktorých obiehajú, a tak je ich tranzit oveľa slabší. Keďže obiehajú ešte svoju planétu, neustále menia pozíciu.
Navyše, aj najlepšie kandidátske planéty majú veľkú obežnú dráhu a zriedkavé tranzity.
Takto veľký "plynný mesiac" by vyzeral celkom inak než nám známe družice planét našej slnečnej sústavy.
"Ak objav potvrdia ďalšie pozorovania pomocou Hubblovho ďalekohľadu, mohol by nám poskytnúť rozhodujúce informácie o vývoji planetárnych sústav a experti by možno museli prehodnotiť teórie o vzniku mesiacov a planét," zdôraznil Kipping.
Kipping a jeho kolega Teachey sa s pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu zamerali na hviezdu Kepler-1625, pri ktorej už skôr našiel planétu teleskop Kepler americkej vesmírnej agentúry NASA.
Tá pri pozorovaní zo Zeme pravidelne pretína kotúč svojej hviezdy a pri takzvanom tranzite ju trochu zatieni. Takýto pohyb sa dá veľmi presne zmerať a je dôkazom existencie planéty.
Anomálie pri planéte
Už z predchádzajúcich pozorovaní vedci vedia, že planéta okolo svojej hviezdy obieha približne v rovnakej vzdialenosti ako Zem okolo Slnka. Pozorovania však odhalili podozrivé anomálie.
"Všimli sme si malé odchýlky a kolísanie svetelnej krivky, čo upútalo našu pozornosť," vysvetlil Kipping.
Mali vesmírnu lupu a neuveriteľné šťastie. Objavili najvzdialenejšiu hviezdu Čítajte Vedci odchýlky skúmali pomocou Hubblovho ďalekohľadu, ktorý dokáže poskytnúť štyrikrát presnejšie informácie o svetelnej krivke planéty než Keplerov teleskop.
Pri dodatočných pozorovaniach zistili, že tranzit sa začal zhruba o 78 minút skôr, ako by sa dalo čakať. Okrem toho si všimli, že asi tri a pol hodiny po tranzite planéty hviezdu znovu čosi zatienilo.
Oba javy sa dajú vysvetliť tak, že k tranzitu planéty sa pridal ešte tranzit jej mesiaca, "ktorý beží za planétou ako pes na vôdzke za svojím pánom", vysvetlil Kipping.
