Väčšinou plachý tetrov hoľniak sa dokáže v období toku poriadne rozšantiť. Samce – kohúty na jar prilietajú na tokanisko ešte pred brieždením, aby sa zakrátko ozývali najrozmanitejšími zvukmi, ktoré podchvíľou pripomínajú bublanie či syčanie.
Na lesnej čistinke potom majestátne kohúty v honosnom čiernom šate súperia o postavenie. Najúspešnejší bojovníci sa totiž napokon pária s väčšinou samičiek.
Hoľniaky zvyknú tokať aj na jeseň, ide však o takzvaný jalový tok, ktorý nevyústi do rozmnožovacieho rituálu. Azda slúži iba ako generálka pred veľkolepým jarným predstavením. Hoľniaky môžeme neraz počuť aj v zime. V chladných mesiacoch žijú samce a samičky osve v oddelených kŕdľoch.
Hrozí, že vyhynie?
Dnes hrozí, že Slovensko o prírodné divadlo v podaní tetrova nadobro príde. V posledných desaťročiach z našej prírody totiž hoľniaky neprestajne miznú podobne ako ich príbuzné tetrovy hlucháne.
Ako vyháňame z lesov vzácneho tetrova Čítajte Najoptimistickejšie odhady ochranárov hovoria, že hoľniakov máme na našom území iba približne osemsto. Je však možné, že ich na Slovensku zostalo ešte oveľa menej. Najväčšia populácia hoľniakov žije v Nízkych Tatrách.
Dvesto až štyristo jedincov tu obýva územia, ktoré sa tiahnu od Kozieho chrbta po najvyšší nízkotatranský vrch Ďumbier. Hoľniaky žijú aj v oblasti od Bartkovej po Prednú hoľu.
Najväčšie populácie hoľniakov pritom žijú v škandinávskych krajinách a v Bielorusku, no vo viacerých štátoch strednej Európy sú na pokraji vyhynutia. Česi tiež bijú na poplach, pretože aj u nich tetrovy z prírody miznú.
Ako ho spoznáme?
Kohútiky tetrova hoľniaka pôsobia ušľachtilým dojmom. Ich zamatovočierne pierka sa môžu lesknúť do fialova či modra, podchvostové krovky v tvare vejárika sú biele. Samotný chvost tvoria čierne perá, pričom tie na okraji sú dlhšie a vykrútené do strán, vďaka čomu sa chvost tvarom ponáša na lýru.
Na hlávke sa kohútom vynímajú červené hrebienky posadené nad očami. Pri letmom pohľade vyzerajú ako bujné obočie. Hoľniak veľkosťou pripomína kuru domácu, môže vážiť 1,5 kilogramu.
Samička – sliepka sa na kohúta ani trochu nepodobá. Jej sfarbenie je sivohnedé, strakaté, to aby lepšie splynula s okolím. Maskovanie sa jej zíde najmä vo chvíľach, keď sedí na hniezde.
Hoľniak sa najradšej usadí na vlhkých horských pasienkoch, rašeliniskách či hôľnych lúkach. Navôkol však musia byť roztrúsené listnaté stromy, ihličnany a tiež kríky, ktoré mu poskytujú potravu. Hoľniak sa kŕmi púčikmi aj lesnými plodmi, ako sú čučoriedky či brusnice. V zime hoduje na jahňadách liesky alebo brezy a pochutná si aj na ihličí. Keď chce, aby mu lepšie trávilo, žerie drobné kamienky.
Z pasienkov, ktoré sa za socializmu vo veľkom vysúšali, hoľniaky zmizli takmer úplne. Tieto vtáky sú totiž na zmeny prostredia náramne citlivé. K nedobrovoľnému sťahovaniu ich nezriedka doženie aj vyklčovanie krovín a stromov z miesta, na ktorom pôvodne našli útočisko.
Lieta pri súbojoch perie?
Tok hoľniakov možno pozorovať od marca do mája. K páreniu nemôže dôjsť, kým sa kohúty náležite nepobijú. Samce najprv pobehujú hore-dolu s našuchorenými pierkami, rozprestierajú chvosty, syčia a navzájom do seba rozčertene dobiedzajú. Hoci pri bitkách neraz lieta perie, kohúty pri nich neutrpia žiadne vážnejšie poranenia.
V čase brieždenia potom na kolbisko priletia samičky, s ktorými sa pária iba víťazné samce, ktoré obsadili najlukratívnejšiu časť tokaniska.
Čo ohrozuje mláďatá?
Starostlivosťou o potomstvo sa kohút nezapodieva, všetko zostáva na sliepke. Tá si na zemi nájde vhodné miestečko na zahniezdenie. Trávou vystlaná priehlbinka býva ukrytá vo vegetácii. Samička do nej nakladie šesť až jedenásť vajíčok, na ktorých sedí asi 25 dní.
Mláďatká sa už niekoľko hodín po vykľutí zo škrupiny rozliezajú okolo hniezda. Vyvíjajú sa nevídane rýchlo. Už na druhý deň sa dokážu samy nakŕmiť. Spočiatku je ich strava prevažne živočíšna, malé tetrovy si pochutnávajú na mravcoch aj červíkoch. Po dvoch týždňoch už dokážu lietať.
Dospelosti sa však dožijú iba tie najšťastlivejšie. Ak nepadnú za obeť krkavcom alebo kunám, môžu doplatiť na rozmary počasia. Hoľniakom navyše vonkoncom neprospieva zvýšený turistický ruch a návštevníci lesa, ktorí nedokážu rešpektovať prírodu.
