SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky
DETSKÁ RUBRIKA

Nevyháňame iba hlucháne. Zo slovenskej prírody mizne aj tetrov hoľniak

Hoľniakom neprospieva zvýšený turistický ruch.

Kohút tetrova hoľniaka.Kohút tetrova hoľniaka. (Zdroj: FOTOLIA)

Väčšinou plachý tetrov hoľniak sa dokáže v období toku poriadne rozšantiť. Samce – kohúty na jar prilietajú na tokanisko ešte pred brieždením, aby sa zakrátko ozývali najrozmanitejšími zvukmi, ktoré podchvíľou pripomínajú bublanie či syčanie.

Na lesnej čistinke potom majestátne kohúty v honosnom čiernom šate súperia o postavenie. Najúspešnejší bojovníci sa totiž napokon pária s väčšinou samičiek.

Hoľniaky zvyknú tokať aj na jeseň, ide však o takzvaný jalový tok, ktorý nevyústi do rozmnožovacieho rituálu. Azda slúži iba ako generálka pred veľkolepým jarným predstavením. Hoľniaky môžeme neraz počuť aj v zime. V chladných mesiacoch žijú samce a samičky osve v oddelených kŕdľoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Hrozí, že vyhynie?

Dnes hrozí, že Slovensko o prírodné divadlo v podaní tetrova nadobro príde. V posledných desaťročiach z našej prírody totiž hoľniaky neprestajne miznú podobne ako ich príbuzné tetrovy hlucháne.

Prečítajte si tiež: Ako vyháňame z lesov vzácneho tetrova Čítajte 

Najoptimistickejšie odhady ochranárov hovoria, že hoľniakov máme na našom území iba približne osemsto. Je však možné, že ich na Slovensku zostalo ešte oveľa menej. Najväčšia populácia hoľniakov žije v Nízkych Tatrách.

Dvesto až štyristo jedincov tu obýva územia, ktoré sa tiahnu od Kozieho chrbta po najvyšší nízkotatranský vrch Ďumbier. Hoľniaky žijú aj v oblasti od Bartkovej po Prednú hoľu.

Najväčšie populácie hoľniakov pritom žijú v škandinávskych krajinách a v Bielorusku, no vo viacerých štátoch strednej Európy sú na pokraji vyhynutia. Česi tiež bijú na poplach, pretože aj u nich tetrovy z prírody miznú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ho spoznáme?

Kohútiky tetrova hoľniaka pôsobia ušľachtilým dojmom. Ich zamatovočierne pierka sa môžu lesknúť do fialova či modra, podchvostové krovky v tvare vejárika sú biele. Samotný chvost tvoria čierne perá, pričom tie na okraji sú dlhšie a vykrútené do strán, vďaka čomu sa chvost tvarom ponáša na lýru.

Na hlávke sa kohútom vynímajú červené hrebienky posadené nad očami. Pri letmom pohľade vyzerajú ako bujné obočie. Hoľniak veľkosťou pripomína kuru domácu, môže vážiť 1,5 kilogramu.

Samička – sliepka sa na kohúta ani trochu nepodobá. Jej sfarbenie je sivohnedé, strakaté, to aby lepšie splynula s okolím. Maskovanie sa jej zíde najmä vo chvíľach, keď sedí na hniezde.

Hoľniak sa najradšej usadí na vlhkých horských pasienkoch, rašeliniskách či hôľnych lúkach. Navôkol však musia byť roztrúsené listnaté stromy, ihličnany a tiež kríky, ktoré mu poskytujú potravu. Hoľniak sa kŕmi púčikmi aj lesnými plodmi, ako sú čučoriedky či brusnice. V zime hoduje na jahňadách liesky alebo brezy a pochutná si aj na ihličí. Keď chce, aby mu lepšie trávilo, žerie drobné kamienky.

Skryť Vypnúť reklamu

Z pasienkov, ktoré sa za socializmu vo veľkom vysúšali, hoľniaky zmizli takmer úplne. Tieto vtáky sú totiž na zmeny prostredia náramne citlivé. K nedobrovoľnému sťahovaniu ich nezriedka doženie aj vyklčovanie krovín a stromov z miesta, na ktorom pôvodne našli útočisko.

Lieta pri súbojoch perie?

Tok hoľniakov možno pozorovať od marca do mája. K páreniu nemôže dôjsť, kým sa kohúty náležite nepobijú. Samce najprv pobehujú hore-dolu s našuchorenými pierkami, rozprestierajú chvosty, syčia a navzájom do seba rozčertene dobiedzajú. Hoci pri bitkách neraz lieta perie, kohúty pri nich neutrpia žiadne vážnejšie poranenia.

V čase brieždenia potom na kolbisko priletia samičky, s ktorými sa pária iba víťazné samce, ktoré obsadili najlukratívnejšiu časť tokaniska.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo ohrozuje mláďatá?

Starostlivosťou o potomstvo sa kohút nezapodieva, všetko zostáva na sliepke. Tá si na zemi nájde vhodné miestečko na zahniezdenie. Trávou vystlaná priehlbinka býva ukrytá vo vegetácii. Samička do nej nakladie šesť až jedenásť vajíčok, na ktorých sedí asi 25 dní.

Mláďatká sa už niekoľko hodín po vykľutí zo škrupiny rozliezajú okolo hniezda. Vyvíjajú sa nevídane rýchlo. Už na druhý deň sa dokážu samy nakŕmiť. Spočiatku je ich strava prevažne živočíšna, malé tetrovy si pochutnávajú na mravcoch aj červíkoch. Po dvoch týždňoch už dokážu lietať.

Dospelosti sa však dožijú iba tie najšťastlivejšie. Ak nepadnú za obeť krkavcom alebo kunám, môžu doplatiť na rozmary počasia. Hoľniakom navyše vonkoncom neprospieva zvýšený turistický ruch a návštevníci lesa, ktorí nedokážu rešpektovať prírodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Detská rubrika o zvieratách

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.
Dnes píše Matia Lenická

All I want for Christmas

Ak sa bránime, sme radikáli. Ak sa ozývame, páchame propagandu. Dajte pokoj aspoň na Vianoce!

Matia Lenická
ŠPORT

Mal mať rozprávkovú kariéru. Hlúpa mladá hlava všetko zničila, spomína

Strelil najrýchlejší gól v najvyššej súťaži?

Neprehliadnite tiež

Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.
Podcast Tech_FM

Grónsky ľad sa už nikdy nemusí spamätať

Nové správy z vedy.

Marián Brestič