SME

Položil základy vývoja internetu. Zomrel fyzik Charles Kuen Kao

Charles Kuen Kao bol priekopníkom vývoja a využitia optických vlákien v telekomunikáciách.

Charles K. Kao na fotografii z roku 2004.Charles K. Kao na fotografii z roku 2004. (Zdroj: TASR/AP)

HONGKONG. Vo veku 84 rokov zomrel v nedeľu britsko-americký držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Charles Kuen Kao, ktorý bol priekopníkom vývoja a využitia optických vlákien v telekomunikáciách.

Vedec čínskeho pôvodu podľahol Alzheimerovej chorobe v Hongkongu, informovala agentúra Sinchua.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prispel k revolučným zmenám

Kao vytvoril v 60. rokoch rozličné technológie kombinovania sklených vlákien s lasermi za účelom prenosu digitálnych dát, čo položilo základy vývoja internetu a prispelo k revolučným zmenám v modernej telekomunikácii.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Spisovateľ, ktorý nevyvolá nenávisť, akoby nežil. Zomrel kontroverzný VS Naipaul Čítajte 

V rokoch 1987-1996 bol výkonným rektorom Čínskej univerzity v Hongkongu (CUHK), neskôr jej čestným profesorom.

"Profesor Kao bol excelentným odborníkom a vizionárskym lídrom vo vyššom vzdelávaní. Ako výkonný rektor stál za rozvojom CUHK v jej formatívnych rokoch. Položil pevné základy pre rozvoj talentov a počas svojho pôsobenia dosiahol pozoruhodné výsledky," povedal o zosnulom vedcovi súčasný výkonný rektor CUHK Rocky Tuan.

Získal Nobelovu cenu

Charles Kuen Kao sa narodil v roku 1933 v Šanghaji. V roku 1948 sa presťahoval do Hongkongu.

Študoval na Londýnskej univerzite (UL), kde získal titul bakalár vied a doktorát z elektrotechniky.

Počas svojej kariéry sa stal laureátom mnohých ocenení a uznaní. V roku 2009 mu za prínos do výskumu optických vlákien udelili Nobelovu cenu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 2
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu