BRATISLAVA. Keď sonda New Horizons vzlietla do vesmíru, trvalo jej približne deväť hodín, kým sa dostala k Mesiacu. Kým sa dostala k Plutu, ubehlo deväť rokov.
Apollu 11 trvalo vyše troch dní, kým sa dostalo do blízkosti Mesiaca. Na Mars lietajú vesmírne lode celé mesiace. O ceste k najbližšej cudzej hviezde pri súčasných technológiách ani prakticky nemôžeme uvažovať.
Zákony fyziky nám zatiaľ jasne hovoria, že zo slnečnej sústavy sa tak skoro nedostaneme.
Príbehy vedeckej fikcie zas, naopak, nabádajú uvažovať, či dokonca inšpirovať sa pri návrhu možných riešení vesmírnych pohonov, ktoré s ľahkosťou prekonávajú rýchlosť svetla a obrovské vzdialenosti.
Problém rýchlosti svetla
Rýchlosť svetla vo vákuu je 299 792 458 metrov za sekundu. Môže vôbec niečo, čo ľudia vymyslia, súperiť s takouto rýchlosťou?
Pohon EmDrive, ktorý má fungovať bez paliva, je zrejme nemožný Čítajte Doteraz najrýchlejšie ľuďmi vyrobené teleso bola sonda Helios B, ktorá okolo Slnka letela rýchlosťou 68 600 metrov za sekundu. Onedlho ju však zrejme prekoná sonda Parker, ktorá, keď sa dostane k našej hviezde, má pri najbližšom obehu dosiahnuť rýchlosť takmer dvestotisíc metrov za sekundu. Teda približne 0,066 percenta rýchlosti svetla.
V laboratóriách sme sa dostali ešte ďalej. Vedci dokážu urýchliť častice na nevídané rýchlosti tak, že im neustále pridávajú energiu. Logicky by sa teda dalo predpokladať, že častici stačí dodať dostatočné množstvo energie, aby dosiahla rýchlosť svetla. Tu však vedci narazili na zásadný problém.
