BRATISLAVA. Jeho misia mala trvať minimálne dva a pol roka, vesmírny ďalekohľad Spitzer svoju životnosť ďaleko presiahol. Vo vesmíre robí pozorovania už 15 rokov.
Na obežnú dráhu Slnka ho Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyslal 25. augusta 2003.
Vďaka svojmu infračervenému videniu dokázal Spitzerov vesmírny ďalekohľad pozorovať niektoré z najstarších galaxií vo vesmíre, odhalil najväčší prstenec Saturnu a cez oblaky prachu a plynov videl, kde sa rodia hviezdy.
Misiu Spitzeru naplánovali najskôr na 2,5 roka, po piatich rokoch prevádzky mu malo dôjsť tekuté hélium, ktorým sa teleskop chladil.

V skutočnosti ďalekohľadu hélium došlo v máji 2009, teda šesť rokov po štarte, a vstúpil tak do teplej fázy svojej misie.
Od tejto doby v Spitzeri plne a s rovnakou citlivosťou fungujú už iba dva moduly špeciálnej infračervenej kamery, ktoré majú stále dôležitý vedecký prínos.
Ďalekohľad nesie na znak úcty meno astronóma a teoretického fyzika Lymana Spitzera. V roku 1946 predstavil ideu, že teleskopy môžu pracovať aj v otvorenom vesmíre.