BRATISLAVA. Keby v noci na 18. júna 1815 nepršalo, osud Európy mohol byť iný, napísal spisovateľ Victor Hugo o porážke Napoleona v bitke pri Waterloo.
Napoleona by nezachránilo ani víťazstvo Čítajte Obloha bola nezvyčajne zatiahnutá. Napoleonovi vojaci museli pochodovať a spať v daždi. Zem bola mokrá, všade samé blato.
V deň bitky muselo delostrelectvo, v ktorom mal Napoleon prevahu, čakať, kým pôda nespevnie, aby mohlo manévrovať.
Keby sa boj rozpútal skoro ráno, Napoleon mohol vyhrať skôr, ako sa Briti stihli spojiť s Prusmi.
Najnovšia štúdia, ktorú publikovali v magazíne Geology , vidí príčinu nepriaznivého počasia v nečakanom vinníkovi - indonézskej sopke vzdialenej viac ako dvanásťtisíc kilometrov.
Vplyv na vznik mrakov
Až do apríla 1815 sopka Mount Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa po stáročia spala. No v prvých dňoch mesiaca sa prebudila.
Jej výbuch zničil približne tisíc výškových metrov vrchu a bolo ho počuť takmer tritisíc kilometrov ďaleko. Vplyvom výbuchu sa znížili celosvetové teploty. Pre tieto zmeny sa následujúci rok 1816 volá aj "rok bez leta."
Výbuch spôsobil ešte niečo.
