Aha, električka! Ploštica s výraznou červeno-čiernou kresbou si vyslúžila prezývku, ktorá je dodnes oveľa známejšia ako jej skutočný názov. Schválne – počuli ste už niekedy o cifruši bezkrídlej?
Tento nápadný farebný hmyz je obzvlášť spoločenský, zahliadnuť ho môžeme v početných kolóniách, ako si hovie na teplých múroch či na kôre stromov.
Cifruša má viacero prezývok. Kým jedni ju volajú električka, ďalší jej prisúdili označenie sanitka či dokonca hrobárik, lebo sa neraz vyhrieva aj na pomníkoch za bránami cintorína. Nečudo, že pri toľkých ľudových pomenovaniach sa na to pravé – odborné – celkom zabúda.
Čím odstrašuje nepriateľov?
Dospelá cifruša môže veľkosťou presiahnuť jeden centimeter. Iba ťažko by sme si ju mohli zmýliť s iným druhom hmyzu, sfarbením príliš vyniká.
Vrchná strana tela je sýtočervená a ozdobená čiernou kresbou. To majú spoločné napríklad s lienkou, ktorej telíčko je však vypuklé a zaoblené, zatiaľ čo cifruša je ploská. Z čiernej hlávky jej vyrastajú tykadlá.
Dva väčšie čierne fliačiky uprostred chrbta majú pripomínať oči, ich úlohou je odstrašiť predátory – vtáky. Tie si vždy dvakrát rozmyslia, či sa ulakomia na hmyz s takým vytrešteným „pohľadom“.
Operencov odrádza aj výrazný kontrast medzi čiernou a červenou farbou. Cifruša v nich takto zrejme vyvoláva dojem, že nie je jedlá.
Cicia lipu aj mŕtvy hmyz?
Hojne rozšírená je okrem Európy aj v Strednej Amerike, na severe Afriky i Ázie. Po zime sa objavuje ako jedna z prvých zástupkýň hmyzej ríše.
Jarné slnko ju začína lákať už koncom marca. V apríli potom môžeme pozorovať húfy cifruší, ako sa rozliezajú po zohriatych kameňoch či betóne.
Keď na slnku trochu pookrejú, zvyčajne sa radšej stiahnu na tienisté miesta zarastené stromami.
Hoci ako stravník nie je cifruša prieberčivá, ak si môže vybrať, pochutí si na sladkých šťavách plodov lipy. Lákajú ju aj agáty či slez. Odborníkom na hmyz – entomológom, sa podarilo dokázať, že cifruša sa príležitostne kŕmi aj živočíšnymi šťavami – vyciciava mŕtvy hmyz.
Kto koho ťahá?
Červeno-čierne ploštice sa na jarnom slnku nevyhrievajú iba z roztopaše, predovšetkým potrebujú nabrať dosť energie, aby potom zvládli náročný rituál párenia. Ten môže pokojne trvať aj celý deň.
Cifruše sa rozmnožujú od apríla do konca mája. Samičky vylučujú feromóny, ktorými vábia nádejných partnerov. Samce ich potom nasledujú ako v tranze.
Keď partnerka privolí, samček do nej vloží svoje pohlavné ústrojenstvo, ktoré v tele partnerky pevne drží, takže ploštice zostanú spojené zadočkami. Určite ste na jar už veľakrát videli dve spojené „električky“, ktoré však nezostali nehybné, ale lozili hore-dolu. To samička, väčšia a mocnejšia ako jej partner, zrejme vycítila hrozbu a snažila sa partnera odtiahnuť do bezpečia.
Cifruša svojho druha ťahá z miesta na miesto aj preto, že sa snaží nájsť ideálne miesto, kam by mohla uložiť čerstvo oplodnené vajíčka. Obyčajne ich nakladie pod listy či mach alebo do štrbiniek v kôre stromov. Z vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré ešte nedokážu predátory odstrašovať farebným telíčkom, a tak vylučujú nevoňavý sekrét, ktorým sa bránia proti nepriateľom.
Kým sa z nej stane dospelá cifruša, larva najprv niekoľkokrát zvlečie kožu.
