Ak mali Slováci v CERNe preraziť, museli prísť s niečím novým. Podarilo sa. Navrhli jedinečný prístroj, ktorý dokázal merať dovtedy veľmi ťažko a naraz zmerateľné žiarenie. Kópiu prístroja už majú aj v južnej Afrike.
Aj o nebezpečnej práci Slovákov v laboratóriách CERNu, o jedinečnom slovenskom experimente Tatra, ale aj o najlepšej 450-eurovej investícii vo svojom živote hovorí v rozhovore pre SME slovenský jadrový fyzik MARTIN VENHART.
Čomu sa venujete vo svojom výskume?
"Zaoberám sa štruktúrou atómového jadra so špeciálnym prihliadnutím na tvar jadra. To je taká zaujímavosť, že hmota, ktorá tvorí jadro, vo všeobecnosti nezaujíma guľový tvar. Keď vypustíme kvapku vody vo vesmíre, má tendenciu vytvoriť krásnu guľu. Atómové jadro sa takto nespráva. Napriek tomu, že to vieme od 60. rokov, vôbec nemáme odpoveď na to, prečo to tak je."
Slovenka z CERN-u: Odkiaľ ideme a kam je mystériom vesmíru. Zatiaľ Čítajte Ako potom vyzerajú jadrá atómov?
"Väčšina z jadier, ktoré skúmame, má tvar ako lopta na britské rugby. Niektoré zas tvar disku, iné sú aj guľaté. Nemáme odpoveď, prečo je to niekedy tak a potom inak. Nebudeme ju mať dovtedy, kým nebudeme mať k dispozícii dostatočné množstvo presných experimentálnych dát, čo stále nemáme.
Prirovnal by som to k situácii, v akej bola biológia za čias Carla Linného (švédsky prírodovedec, pozn. red.), ktorý zaradil rastliny a živočíchy do systému. To, že sa príroda správa takto systematicky, zistíte až vtedy, keď popíšete dostatočné množstvo druhov a začnete ich porovnávať medzi sebou.
Martin Venhart
Vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK v roku 2004, odbor jadrová a subjadrová fyzika. Titul PhD získal v roku 2008 v odbore experimentálna jadrová fyzika. V rokoch 2008 - 2010 post-doktorand na Katolíckej univerzite v Leuvene. Od roku 2010 pôsobí na Fyzikálnom ústave SAV. Od roku 2013 je vedúci Oddelenia jadrovej fyziky. V rokoch 2011 až 2018 bol vedúcim experimentov IS521 v CERNe, S17 a JR115 na Univerzite v Jyväskylä a PR235 v iThemba Labs v Juhoafrickej republike. Od roku 2017 je členom Predsedníctva SAV.
Pre atómové jadrá takúto systematiku zatiaľ nemáme. Dôvodom, napriek tomu, že atómové jadro poznáme viac ako sto rokov, je veľká náročnosť experimentov.
Atómové jadro nie je klasický systém, ale riadi sa zákonitosťami kvantovej mechaniky, ktoré sú oveľa komplikovanejšie. Preto napredujeme len veľmi pomaly.
Aby sme získali informáciu o štruktúre jadrovej hmoty, musíme podrobne študovať žiarenie, ktoré tieto jadrá emitujú. To je vo všeobecnosti veľmi náročná úloha, ktorá je navyše komplikovaná existenciou viacerých typov žiarení, ktoré musíme odmerať súčasne.
Experimentálne podmienky sú ale pre rôzne typy žiarenia často presne opačné. Keď chcete merať elektrónové žiarenie, musíte mať úplne iné podmienky ako pri meraní žiarenia gama. Napriek tomu ich musíte merať naraz, inak vám bude chýbať kľúčová časť informácie. Čiže treba nájsť kompromis. Čím lepší nájdete, tým presnejšiu informáciu dostanete."
Unikátna páska slovenského experimentu
Ako v tomto smere pomáha váš spektrometer Tatra?
"Dosiahol veľmi dobrý kompromis medzi podmienkami pre meranie elektrónového a gama žiarenia.
