POTSDAM. Svet nie je ďaleko od stavu, keď bude ako skleník. Hrozí, že v dlhodobom horizonte stúpnu priemerné teploty ovzdušia od štyroch do piatich stupňov Celzia a hladiny morí o desať až šesťdesiat metrov.
Tretí rok po sebe je najhorúcejší, ukazuje stav klímy Čítajte Vyplýva to z novej štúdie, ktorú v pondelok zverejnil Inštitút pre výskum vplyvu klímy v nemeckom Potsdame.
Medzinárodný tím vedcov si myslí, že riziko "skleníkovej Zeme" sa nedá vylúčiť ani vtedy, ak by krajiny dodržiavali parížsku dohodu o obmedzení klimatickej zmeny.
Vedci upozorňujú na procesy, akými sú topenie ľadového povrchu Grónska či rozmrazovanie permafrostu.
Argumentujú tým, že zhoršiť klimatickú zmenu by mohlo uvoľnenie metánu alebo iných silných skleníkových plynov.
Na zvrátenie nepostačí ani zníženie objemu skleníkových plynov.
"Výskum sa musí čo najrýchlejšie zamerať na posúdenie tohto rizika," povedal Hans Joachim Schellnhuber, vedúci Inštitútu pre výskum vplyvu klímy v Potsdame a jeden zo spoluautorov štúdie.
Ako podotkla agentúra DPA, zverejnenie správy prichádza v čase extrémnych horúčav a požiarov, ktoré toto leto sužujú severnú pologuľu.
Klimatická zmena podľa predpokladov vedcov zvýši výskyt extrémnych javov počasia.
