BRATISLAVA. Mayovia patrili k najpokročilejším civilizáciám svojich čias. No v deviatom storočí nášho letopočtu sa zrazu všetko začalo kaziť. Slávne mayské mestá sa rozhádali, došlo k rozpadu moci.

Rozpad znemožnil obrábanie polí, lebo nemal kto organizovať ľudí. Nasledovali hladomory, možno aj vojny.
Čo mohlo zapríčiniť skazu?
Podľa hypotéz to mohlo byť odlesňovanie, preľudnenie, kolaps obchodných ciest či obdobie obrovského sucha.
Najnovšia štúdia v magazíne Science sa sústreďuje práve na sucho a vôbec prvýkrát naznačuje, aké extrémne mohlo byť.
Stopa v usadeninách
Vedci v štúdii vychádzali zo starších zistení, podľa ktorých sa koniec mayskej civilizácie zhodoval s obdobím veľkého sucha.
Žiadané odpovede na mnohé otázky sa im podarilo nájsť na dne jazera Chichancanab na Yucatánskom polostrove, na ktorom Mayovia sídlili.
Analyzovali sadrovec z jazera, v ktorom pátrali po skamenelinách vody, aby sa dozvedeli viac.