BRATISLAVA. Aj Mars bol pred miliardami rokov modrou planétou. Bolo na ňom teplo, na povrchu mal vodu a zrejme mohol byť aj obývateľný.
Dnes Mars poznáme ako červenú planétu – akúsi vesmírnu púšť, ktorá je takmer dvakrát menšia ako Zem. Svoje dávne vodné bohatstvo dnes ukrýva – ako ľadové čiapočky a podpovrchové jazero.
Prečo sa vlastne Mars nazýva červená planéta a ako by ste sa cítili, keby ste sa postavili na jeho povrch?
Prečo červená planéta?
Mars fakty
- Deň na Marse trvá 24,6 pozemskej hodiny. Za tento čas sa planéta otočí okolo svojej osi.
- Marťanský deň sa nazýva solárny deň (sol).
- Rok na Marse trvá 687 pozemských dní. Za tento čas planéta obehne okolo Slnka.
- Má polomer 3390 kilometrov, Mars je veľký približne ako polovica Zeme.
- Mars je terestriálna planéta.
- Má dva mesiace.
Mars je v súčasnosti studená a prašná púšť s veľmi riedkou atmosférou, ktorú tvorí z veľkej časti oxid uhličitý, dusík a argón.
Ak by ste sa na planéte ocitli, oblohu by ste nevideli modrú ako na Zemi. Nebo nad vami by bolo hmlisté a červenkasté. Okolo vás by totiž lietal prach.
Červenkastý odtieň celej planéte dodáva železo v marťanskej pôde, takzvanom regolite. Železo pri oxidácii, teda hrdzavení, sčervenie a keď sa takýto červený prach dostane do atmosféry, z diaľky planéta pôsobí ako červená.
V skutočnosti má povrch Marsu mnoho odtieňov. Od hnedej cez žltohnedú po zlatú.
Vetry na Marse sú také silné, že dokážu prach úplne rozvíriť a zakryť ním celú planétu. Trvá aj niekoľko mesiacov, kým prach úplne usadne.
Pred 3,5 miliardami rokov zažíval Mars aj potopy. V súčasnosti už voda na povrchu nie je. Voda na Marse sa nachádza už iba vo forme ľadu na polárnych čiapočkách a na južnom póle je aj tečúca voda vo forme jazera pod ľadovcom.
Hlava v zime, nohy v jari
Mars má podobne ako Zem rozlíšiteľné ročné obdobia. Trvajú však omnoho dlhšie, pretože Mars dlhšie obieha okolo Slnka.
Najdlhšie z marťanských období trvá jar na severnej hemisfére (jeseň na južnej) – 194 marťanských dní. Najkratšia je jeseň na severnej pologuli (jar na južnej), trvá 142 marťanských dní.
Rakety NASA či SpaceX nás na Mars nedostanú, hovorí bývalý astronaut Čítajte Mars sa od Slnka nachádza v priemere 228 miliónov kilometrov a slnečné svetlo naň putuje trinásť minút. Teploty na Marse sa môžu pohybovať od 20 stupňov po -153 stupňov Celzia. Teplo z planéty pre jej riedku atmosféru rýchlo uniká.
Rozdiely v teplote by ste cítili aj priamo na koži. Ak by ste sa napoludnie postavili na marťanský rovník, pri nohách by ste cítili teplotu 24 stupňov a pri hlave nula stupňov Celzia.
Mars má mnoho zaujímavých povrchových štruktúr, napríklad najväčší vulkán v celej našej slnečnej sústave – Olympus Mons. Je vysoký 25 kilometrov, teda takmer trikrát vyšší ako Mount Everest.
Prvé ľuďmi vyrobené objekty sa Marsu dotkli v roku 1971. Sovietske sondy Mars 2 a Mars 3 však prestali fungovať hneď po pristátí. Neskôr sa prvé pristátie úspešne podarilo americkým sondám Viking 1 a Viking 2.
