LONDÝN, BRATISLAVA. Žena, ktorá si myslí, že by mala lietať vysokorýchlostným bombardérom, a pritom nemá dosť rozumu ani na to, aby správne vydrhla podlahu nemocnice, je postrach.
Tento a ďalšie podobné texty sa objavovali v britských novinách cez druhú svetovú vojnu, v čase, keď organizácia Air Transport Auxiliary (ATA, prel. Pomocná letecká preprava) chcela do kokpitu posadiť aj ženy.
Mary Wilkinsová (2.2.1917 – 24.7. 2018) neveľmi dbala na uštipačné články novinárov, ktorí tvrdili, že pilotky zbytočne lezú svojim mužským kolegom do kapusty.
Mary Ellis, rodená Wilkinsonová. (zdroj: TASR/AP)Podľa vlastných slov ju lietadlá zaujímali odjakživa. Keď podrástla, začala svoju vášeň rozvíjať na leteckých výcvikoch na malom letisku vo Witney.
Takže keď vypukla vojna, Mary s licenciou a nalietanými hodinami bola ideálnou kandidátkou pre ATA, ktorá kvalifikovaným ženám od roku 1940 umožňovala stať sa pilotkami.
ATA mala pôvodne zabezpečovať najmä prepravu pošty a lekárskych potrieb, ibaže pomoc jej členov takmer okamžite potrebovalo priamo britské Kráľovské letectvo (Royal Air Force, RAF).
Mary Wilkinsová cez vojnu nedrhla podlahu v nemocnici. Namiesto toho prepravila viac ako tisíc stíhačiek či bojových lietadiel z tovární priamo na frontové línie.
