Za potravou zaletí aj na miesta, odkiaľ ostatné zvieratá v húfoch unikajú. Keď lesy či kroviny zachvátia plamene, haja tmavá vie, že ju čaká hostina. Hmyz i malé vtáky, ktoré sa zbesilo snažia zachrániť pred uhorením, vletia hladnej lovkyni rovno do zobáka.
Haja tmavá je pritom nenáročný stravník, zavše sa uspokojí aj so zdochlinami. V porovnaní s inými dravcami ich zožerie podstatne viac.
Plní úlohu čističa. Postará sa o zvieratá zrazené na ceste, mŕtve ryby aj o ďalšie mrciny v dohľade. Tie by sa v pokročilom štádiu rozkladu mohli stať zdrojom nákaz, ale nestihnú. Haja si s nimi poradí. Zastupuje tak supy, ktoré sa síce tiež kŕmia mršinami, ale na našom území nežijú.
Lenže sústo z mŕtveho zvieraťa sa haji často stáva osudným. Táto lovkyňa nedokáže rozlíšiť, či jej korisť uhynula prirodzene, alebo ju ktosi napustil jedom. Haja potom nevdojak zožerie otrávenú návnadu a sama zahynie.
Rozširuje požiare?
Živú potravu neloví vždy v adrenalínových podmienkach. No ak zazrie stĺp stúpajúceho dymu, viac jej netreba, už aj trieli smerom k ohňu. Pri lesných požiaroch sa nakŕmi bez väčšej námahy, korisť vydurená plameňmi jej totiž uháňa priam v ústrety.
No haja požiare nielen vyhľadáva, ale ich aj zakladá.