Od rybárov si vyslúžila prezývku „zubatá“ a žiada sa dodať, že oprávnene. Šťuka severná je predátor, ktorý v tlame ukrýva až sedemsto ostrých zubov. Naklonené sú smerom dovnútra, takže už lapená korisť má iba mizivú šancu vymaniť sa zo zovretia šťučích čeľustí.
Ak sa nejaká šťastlivá rybka pred hladnou šťukou predsa len v poslednej chvíli zachráni, nevyviazne bez následkov. Prinajmenšom odpláva s odratými šupinami.
Šťuky sú v slovenských i európskych vodách azda najznámejšími dravými rybami. Už menej sa hovorí o tom, aké sú užitočné. Tým, že lovia najmä slabé či choré jedince, pomáhajú udržiavať živočíšstvo pod hladinou v zdravej kondícii.
Ak sa náhodou tieto zubane premnožia, nikdy to netrvá dlho. Šťuky totiž dokážu regulovať nielen početnosť iných rýb, ale aj vlastné stavy. Takže ak ich je odrazu priveľa, chvíľu sa žerú navzájom a zakrátko je problém vyriešený.
Vyhľadávajú veľké, no plytké nádrže alebo široké rieky a vyhovujú im aj zarastené tône. Podmienkou je, aby v lokalite našli dostatok úkrytov, z ktorých budú číhať na korisť. Šťukám stačia aj celkom obyčajné prekážky, ako skaly na dne, husté vodné rastliny alebo aspoň členité, nerovné dno.
Kedy sa v nej prebudí dravosť?
Šťuka patrí k rybám, ktoré sa rozmnožujú vonkajším oplodnením. Pri ňom samička, ktorú voláme ikernačka, vypúšťa vajíčka – ikry. Samec ich svojím mliečom oplodňuje. Celý tento proces nazývame trenie alebo neresenie. Šťuky sa neresia v marci či apríli, keď sa roztopí sneh i ľad, hladina vôd stúpne a zatopí tak brehy zarastené rôznymi trávami. V týchto miestach pri zaplavených rastlinách sa šťuky trú. Počet vajíčok závisí od hmotnosti samičky, ak je väčšia, vypúšťa viac ikier. Neraz takmer stotisíc.
Z nich sa približne po dvoch týždňoch liahnu miniatúrne rybky. V tejto fáze ich ešte nazývame poter či plôdik.
Spočiatku sa živia planktónom, teda úplne drobnými rastlinkami a živočíchmi, ktoré sa vznášajú vo vode. Ibaže akonáhle malé šťuky iba trošku podrastú a prestanú byť poterom, prejaví sa ich dravosť a začnú sa poterom živiť.
Keď dorastú do piatich centimetrov, planktón ich viac nezaujíma a lovia plôdiky, aj keď iba nedávno boli ony samy plôdikom.
Môže merať viac ako meter?
Rastie poriadne rýchlo, a to najmä v prvých rokoch života. Už rok po vyliahnutí môže šťuka vo výnimočných prípadoch merať až päťdesiat centimetrov. Samozrejme, za predpokladu, že má dostatok potravy a ideálne životné podmienky. Ročné šťuky v našich vodách častejšie merajú okolo 25 centimetrov. Samce dospievajú už v tomto veku, samičky dosiahnu pohlavnú zrelosť až v druhom či treťom roku života.
Šťuky sú pre rybárov viac ako výzva, zaseknuté na udici totiž bojujú do poslednej chvíle. Keďže ich lov je populárny, nie každý rybár z vody vytiahne obrí exemplár. Bežne ulovené šťuky merajú asi sedemdesiat centimetrov a vážia do troch kilogramov. No ak táto dravá ryba vo vode pobudne dlhšie a stihne sa pekne vykŕmiť, môže dĺžkou presiahnuť aj jeden meter. Najväčšie ulovené kusy merajú viac ako 120 centimetrov a ich hmotnosť presahuje pätnásť kilogramov.
Sú ako šípy?
Hoci sa i šťuky stávajú korisťou, pod hladinou sú ony lovkyňami.
Ide o dravce dokonale prispôsobené na okamžité výpady za živou potravou. V prvom rade sa môžu pýšiť vynikajúcim zrakom. Ich zelenohnedé – a zospodu belavé – telo je pretiahnuté a trochu pripomína šíp, čo je ideálny tvar pre rozrážanie vody, keďže šťuky potrebujú rýchlo vyštartovať z úkrytu za korisťou. Papuľku majú širokú a ako sme už spomínali, ukrývajú v nej stovky poriadne ostrých zubov. Chrbtovú i análnu plutvu majú až pri chvoste. Ak sa práve netrú, žijú skôr samotársky, číhajúc na ostrieža či ploticu, na ktorej by si mohli pochutiť.
Zaujímavosťou je šťučie pomalé trávenie. V lete táto ryba loví iba raz za pár dní. Kým potravu spracúva, je vyslovene lenivá, až nevšímavá. S trochou zveličenia možno povedať, že šťuka po výdatnom obede by sa na ďalšiu rybku nevrhla, ani keby sa jej obeť sama ponúkala.
