BRATISLAVA. V prvých troch rokoch zažije človek naozaj veľa – zoznamuje sa s úplne novým svetom, naučí sa chodiť, možno ide na prvú dovolenku s rodičmi. No v dospelosti sa na tieto momenty málokto rozpamätá.
Prečo si niektorí starší zachovajú mentálne schopnosti? Čítajte Aká je vaša najskoršia spomienka z detstva? Možno si podobne ako dvadsaťdeväť ročná Zuzka spomínate na obdobie z vašich prvých troch rokov.
"Sedím na posteli v izbe na manželákoch a kukám na mamu, ktorá zhrozene kričí. Nechápem. Mama sa vrhá ku mne a vytrháva mi z ruky švába, ktorého si pchám do úst," vynára sa Zuzke živá udalosť.
Problém je, že podobné zážitky vôbec nemusia byť skutočné.
Každý človek zažije akúsi detskú amnéziu a nedokáže si rozpomenúť na veci z prvých troch rokov života. Iné obrazy zas vôbec nezodpovedajú dávnej skutočnosti.
Stále ste presvedčení, že konkrétne vaša najskoršia spomienka je určite pravá? Aj na to podľa vedcov existuje dôvod.
Ako nás spomienky klamú
Ak sa chcete rozpamätať na zážitky z vášho života, slúži vám k tomu epizodická pamäť.
Spomienky v nej sa uložia, keď si spojíte rôzne detaily ako čas, miesto, pocity a osoby, ktoré s vami pri zážitku boli.
Kedykoľvek sa k spomienkam v tejto pamäti môžete vrátiť. Je to akési mentálne cestovanie časom.
Problém je, že táto cesta v čase je celkom obmedzená. A čím ďalej v čase chcete cestovať, tým sú informácie hmlistejšie až neexistujúce. Môže za to aj spôsob, akým sa na ne rozpamätávate.
