BRATISLAVA. Kosatky napadli veľryby a ich novorodené mláďatá, opisoval prírodnú scénu rímsky prírodopisec Plínius Starší v prvom storočí nášho letopočtu.
Odhalili tajomstvo starorímskych brán do pekla Čítajte Takéto obrazy dnes v Stredozemnom mori nemôžete zažiť. A vedci nechápali, ako ich mohol vidieť tento starorímsky prírodopisec.
V Stredozemnom mori dnes totiž nežijú žiadne veľryby, ktoré by chodili rodiť mladé k pobrežiam.
Nový nález veľrybích kostí však dokazuje, že dva takéto druhy v Stredozemnom mori kedysi žili. A dokonca mohli byť lákavým loveckým terčom pre starovekých Rimanov.
Archeologický nález opísali vo vedeckom časopise Proceedings of the Royal Society of London B.
Lákavý cieľ pre Rimanov
Najstaršími lovcami veľrýb v Európe boli doposiaľ Baskovia. Ich lov sa datuje do jedenásteho storočia nášho letopočtu.
Nález takmer dvetisíc rokov starých veľrybích kostí v jednej zo starorímskych továrni na spracovanie rýb však naznačuje, že lov veľrýb mohol začať oveľa skôr.
Keď vedci kosti podrobili analýze, zistili, že patria dvom druhom, ktoré dnes v Stredozemnom mori vôbec nežijú.
No ako sa k nim Rimania dostali?
Starovekí Rimania síce boli skúsení rybári, no na lov veľrýb na otvorenom oceáne nemali potrebné technológie.
V Stredozemnom mori v súčasnosti žije osem druhov veľrýb. Vedci ani nepočítali s možnosťou, že sa v týchto vodách kedysi mohli plaviť ďalšie dva druhy - veľryba biskajská a veľrybovec sivý.
“Veľryba biskajská a veľrybovec sivý zrejme chodili blízko k pobrežiu a mohli tak byť lákavé ciele pre miestnych rybárov.
„
Po stáročiach lovu tieto dva druhy už nežijú takmer nikde inde na svete iba na dvoch miestach.
Veľryba biskajská žije ako veľmi ohrozená populácia na východe Severnej Ameriky a veľrybovec sivý úplne vymizol zo severného Atlantiku a žije už len na severe Tichého oceánu.
Tieto veľryby sú sťahovavé. Do Stredozemného mora pred dvetisíc rokmi zrejme chodili najmä v čase rodenia mláďat.
"Veľryba biskajská a veľrybovec sivý zrejme chodili blízko k pobrežiu a mohli tak byť lákavé ciele pre miestnych rybárov," vysvetľuje v tlačovej správe univerzity v Yorku hlavná autorka štúdie Ana Rodriguesová.
Ako Rimania lovili veľryby
Keď už boli veľryby pri brehu, Rimania ich mohli loviť ručnými harpúnami z malých veslárskych člnov.
Island obviňujú zo zabitia vzácneho vráskavca obrovského Čítajte Podobný postup pri love mali aj stredovekí baskickí rybári, o ktorých sa doteraz myslelo, že boli v jedenástom storočí nášho letopočtu prvými lovcami veľrýb.
Rimania potom mohli veľrybie mäso naložiť do nádrží na solenie, ktoré mali kapacitu takmer dvadsať metrov kubických.
Nález veľrybích kostí však nemusí dokazovať iba prítomnosť veľrybieho priemyslu v starovekom Ríme.
Je tiež možné, že Rimania kosti a potravu iba zbierali z vyplavených veľrýb pozdĺž pobrežia.
