BRATISLAVA. Vo vedeckej komunite sa zaužíval predpoklad, že pôvod homo sapiens siaha do Afriky.
Najstaršie skamenelé pozostatky moderných ľudí staré tristotisíc rokov pochádzajú z dnešného Maroka.
Tajomný Göbekli Tepe: archeologická senzácia mení históriu Čítajte Oveľa menej faktov máme o tom, ako sa naši predkovia pohybovali po Afrike pred odchodom na iné kontinenty.
Preto sa zažila predstava o jednej väčšej ucelenej skupine ľudí, z ktorej sa moderní ľudia vyvinuli.
Teraz však medzinárodný tím výskumníkov z rôznych oblastí tvrdí, že predpoklad nemusel byť správny.
Svoj výskum založili na rozsiahlej analýze skamenelín, archeologických a genetických dôkazov a detailného rozboru africkej klímy a prostredia. Tvrdia, že moderní ľudia nemajú iba jednu kolísku, v ktorej vznikli, práve naopak.
Štúdiu publikovali v magazíne Trends in Ecology & Evolution.
Roztrúsené populácie
Doteraz sa zdalo, že jednotlivé charakteristické črty moderného človeka sa objavovali postupne na rôznych náleziskách.
Archeológovia objavy navyše datovali aj do iných časových období.
Ďalší nález podrýva príbeh o tom, ako a kedy ľudia opustili Afriku Čítajte Zistenia potom vysvetľovali ako jednu väčšiu populáciu, ktorá putovala po kontinente, prípadne ako iné vývojové vetvy ľudí, ktorí mali náhodou podobné anatomické vlastnosti.
Nový výskum však hovorí, že takéto objavy sa dajú vysvetliť existenciou viacerých populácií ľudí, ktoré oddeľovali rieky, púšte, pohoria či lesy.
Keď sa klíma a prostredie zmenili, ľudské populácie sa opäť dostali do kontaktu, mohli si vymieňať znalosti aj gény.
