BRATISLAVA. Náš mozog si nie a nie dať pokoj. Neustále hľadá niečo, čím by sa zamestnal. Najhoršie je to pred spánkom, mozog sa nedokáže vypnúť a nočný oddych je v nedohľadne.
Mozog starne už v tridsiatke, tieto potraviny ho ochránia Čítajte Dokonca aj vtedy, ak už záležitosť vyriešil, je schopný nájsť problém aj tam, kde žiadny nie je.
Ak je vašou prácou v živote vytvárať konzistentné rozhodnutia napríklad v zdravotníctve či finančníctve, hľadať a naprávať problémy, napríklad pri boji za práva iných, môže sa vám zdať, že vaša úloha nemá konca kraja.
Riešite porušenia práv či sťažnosti ľudí, niektoré by ste si označili za vážne, iné za menej, ďalšie zas za nepodstatné. Keď však vyriešite všetky vážne problémy, zrazu sa stane, že z dovtedy menej vážnych sa stanú závažné.
A potom z kedysi nepodstatných sťažností tie najväčšie.
Keď je modrá fialovou
Môže za to zvláštnosť v spracovaní informácií ľudskej mysle. Myseľ sa pri nedostatku niečoho prirodzene prispôsobí a začne relativizovať, porovnávať skutočnosť s nedávnymi zážitkami.
Nepomôže ani to, ak si uvedomíte, že že môžete spraviť chybu a zle interpretovať svoje myšlienky. Myseľ si vytvorí nové, svet sa vám začne javiť horší, ako v skutočnosti je.
Aby sa vedci dozvedeli o tomto jave viac, nechali skupinu dobrovoľníkov pozerať na sériu počítačom vytvorených tvárí a určiť, ktorá sa im zdá „hrozivá“.
Výrazy tvárí boli navrhnuté rozmanito, od veľmi hrozivých až po veľmi neškodné. Výskumníci však dobrovoľníkom ukazovali postupne čoraz menej hrozivých tvárí.
Vedci s prekvapením zistili, že dobrovoľníci si automaticky rozšírili definíciu hrozivosti tak, aby zahŕňala širšie spektrum tvárí.
