Jej predchodkyne žili na Zemi prv než dinosaury. Vážky sa objavili ešte v prvohorách a hoci vzduchom poletujú doposiaľ, vyzerajú už celkom inak. Dorastajú do podstatne menších rozmerov ako ich predchodkyne.
Prehistorické vážky boli v porovnaní s tými súčasnými vskutku obrie. Rozpätie ich krídel nezriedka dosahovalo až sedemdesiat centimetrov. Dnes je tento hmyz asi desaťkrát menší, rozpätie krídel dospelých vážok je zvyčajne sedem až osem centimetrov.
Prečo sa museli scvrknúť? Ako všetok hmyz, aj vážky dýchajú vzdušnicami, ktoré privádzajú kyslík do každej bunky v ich tele. Prívod tohto životne dôležitého plynu v ľudskom organizme zabezpečuje spolupráca dýchacej sústavy a krvi. Ibaže hmyz takto nefunguje, spolieha sa len na jednoduchý systém vzdušníc. Veľkosť hmyzu preto závisí od množstva kyslíka vo vzduchu. A práve tohto plynu bolo v prvohornom ovzduší oveľa viac ako dnes.
Takže vážky pred zhruba tristo miliónmi rokov dokázali vzdušnicami okysličiť aj svoje veľké telá. Teraz by sa takéto obryne dozaista zadusili.
Hoci sa zmenšili, na rozdiel od tyranosaurov a ďalších veľjašterov z druhohôr sa im podarilo prežiť aj výrazné zmeny klímy, časté výbuchy sopiek aj dopad veľkého asteroidu.
Podľa čoho ju spoznáme?
Jednou z najpočetnejších vážok na Slovensku je vážka ploská. Veľkosťou síce nemôže konkurovať svojim dávnym príbuzným, v hmyzej ríši však nepochybne patrí k najrozmernejším živočíchom.
Jej telo meria asi štyri centimetre a rozpätie krídel dosahuje osem centimetrov.
Samička vážky ploskej. (zdroj: FLICKR)Nápadný je široký a sploštený zadoček. Samček ho má sfarbený domodra, kdežto zadok samičky je žltý alebo žltohnedý. Vážka ploská má dva páry blanitých krídeliek, ktoré zblízka pripomínajú jemne utkanú sieť. Časť krídiel pri tele je pokrytá tmavohnedými škvrnami. Na hlávke sa jej vynímajú veľké zložené oči, vďaka ktorým má vážka doslova širokouhlý rozhľad. Žiadny iný hmyz nemá taký dokonalý zrak.
Vážkam, nielen tým ploským, vo svete hmyzu patrí ešte jedno prvenstvo – sú najrýchlejšími letcami. Poľahky prekonajú rýchlosť päťdesiat kilometrov za hodinu. Okrem toho dokážu za letu aj cúvať či zostať vo vzduchu na jednom mieste ako vrtuľník.
Vďačia za to svojim štyrom krídlam, pričom každým z nich dokážu pohybovať samostatne.
Kde sa najradšej zabýva?
Vážka ploská je rozšírená takmer v celej Európe, výnimkou sú len severnejšie oblasti Škandinávie a Írsko.
V obľube má predovšetkým málo zarastené vodné plochy.
Neraz je preto prvým obyvateľom čerstvo vybudovaných záhradných jazierok, ktoré ešte nestihli zarásť bujnou vegetáciou.
Vo vzduchu ju môžeme zazrieť od mája do augusta.
Dospelé vážky nežijú dlho, liahnu sa od jari do leta, no už na jeseň všetky uhynú. Oveľa dlhší býva život lariev.
Žerie jedna druhú?
Vážky ploské sa pária vo vzduchu a ich intímnosti trvajú veľmi krátko. Keď samička začne klásť vajíčka, akoby pri tom narážala zadočkom o hladinu. Zárodky umiestňuje na vyčnievajúce i ponorené rastliny. Partner ju pri tejto činnosti neraz stráži a odháňa od nej dobiedzajúcich nápadníkov.
Z vajíčok sa liahnu takzvané prelarvy, z ktorých sa po pár sekundách stávajú larvy. Tie voláme aj nymfy či najady. Prežívajú ukryté na dne jazierok alebo rybníkov celé dva roky. Ako ich rodičia, i ony sú dravé. Živia sa malými bezstavovcami a občas sa žerú navzájom. Tento jav nazývame kanibalizmus.
Ak útočisko lariev nebodaj vyschne, neznamená to ich koniec. Nymfy dokážu zopár týždňov prežiť zahrabané v suchom bahne. Dospelé jedince sa z nich vykľúvajú od apríla do júla. Čerstvo vyliahnutá vážka má pokrčené krídla, ktoré si musí najsamprv ponaprávať, čo môže trvať aj hodinu. Dokonalú istotu pri akrobaciách vo vzduchu má vážka až dva dni po vyliahnutí.
Je dravá, loví najmä mušky a komáre. Číha na ne posediačky, no loví vo vzduchu. Vážka ploská na korisť totiž najprv striehne zo svojej vyvýšenej pozorovateľne. Sedí na kameni či vetvičke a keď zazrie muchu alebo motýľa, vyštartuje a svoju obeť v letku chytí nohami. Ak chytí drobný hmyz, zožerie ho hneď. S väčším sústom sa vážka vráti na svoje vyvýšené miestečko, kde potom hoduje.
