BRATISLAVA. Mayovia si ako jedni z prvých dokázali vyrobiť čokoládu. Chutila vtedy úplne inak ako tá, ktorú poznáte. Mala podobu nápoja a miešali ju s čili, čiernym korením a vodou.

No kakaové bôby nemali pre Mayov hodnotu iba ako lahodný pokrm.
Za hnedé bôby si mohli nakupovať tovar a služby, mohli s nimi hazardovať a platiť za prácu.
Kakaový bôb bol v mayskej civilizácii uznávaným platidlom, naznačuje výskum vo vedeckom časopise Economic Anthropology.
Kakao ako daň
Podobne ako mnohé staré civilizácie ani Mayovia nepoužívali mince. Pri obchodovaní sa spoliehali na výmenu tovarov. Vymieňali si tabak, kukuricu, textílie aj kakaové bôby.

Postupne sa tak z niektorých tovarov stalo všeobecne uznávané platidlo.
Zobrazenia čokolády a bôbov na nástenných maľbách, keramike a rytinách ukazujú, že z čokolády a bavlny sa stalo platidlo niekedy okolo ôsmeho storočia.
Scény na maľbách ukazujú vyberačov daní, ktorí zbierajú omnoho viac kakaových bôbov, ako by potrebovali na výrobu čokoládových pokrmov.
"Z tohto umenia je jasné, že bavlna a kakao sa často používali ako platba za povinnosti a zvyčajne smerovali od podriadených k nadriadeným," píše v štúdii autorka a archeologička Joanne Baronová.
Rozpad systému
Vzácnosť kakaového bôbu ako platidla podčiarkuje aj náročnosť jeho pestovania. Na rozdiel od bavlny potrebuje kakaovník na rast špeciálne podmienky.
“Myslím si, že pád jednej komodity by nespôsobil rozpad celého systému.
„
Jeho rast a aj mayskú ekonomiku preto mohli ovplyvňovať klíma a prírodné katastrofy. Nedostatok kakaa mohol narušiť schopnosť ľudí vyberať dane či platiť svoje účty a destabilizovať tak mayskú civilizáciu, naznačuje Baronová.
Názor archeologičky však nezdieľa antropológ a expert na mayskú civilizáciu David Freidel, ktorý sa do štúdie nezapojil. Mayovia si podľa neho aj v čase nedostatku kakaa vystačili s inými platidlami, ako boli kukurica a tkaniny.
"Myslím si, že pád jednej komodity by nespôsobil rozpad celého systému," povedal Freidel pre magazín Science.
DOI: 10.1002/sea2.12118