BRATISLAVA. Všimli ste si už, aké veľké je na bežných mapách Grónsko? Približne rovnako veľké ako celá Afrika. Skúste sa pozrieť na Aljašku. Asi sa zhodneme, že je väčšia ako južnejšie položené Mexiko, však?

Celé zle. V skutočnosti je Mexiko takmer 1,2-krát väčšie ako Aljaška. A Afrika je zas štrnásťkrát väčšia ako Grónsko.
Väčšina ľudí považuje mapy za spoľahlivý zdroj informácií, ktorý objektívne zobrazuje okolitý svet. Mapy nám ukážu, kde sa nachádzame. Ako sa máme dostať na iné miesta. Ako ďaleko sú od seba krajiny, kto s kým susedí, kde ležia moria.
Prečo teda bežné mapy sveta, vrátane tých, ktoré sa používajú pri vyučovaní v školách, tak veľmi skresľujú svet?
Zbierky maličkých klamstiev
"Väčšina dobrých máp je zbierkou maličkých klamstiev," hovorí profesor geografie Mark Monmonier, autor knihy How to Lie With Maps.
Pod klamstvami myslí potrebu máp zjednodušovať, upravovať realitu. Kým však niektoré klamstvá sa dajú odpustiť pre ich nevyhnutnosť, môže dôjsť aj k iným, ktoré už môžu sledovať určitý cieľ.

"Ľudia si musia uvedomiť, že každá mapa je len jedným z mnohých spôsobov, ako sa dajú predložiť informácie. Mapy vyzerajú ohromne. Ľudia im veria, a pritom by mali byť viac kritickí," dopĺňa Monmonier.
Nielenže mapy klamú, ony musia. Majú nezávideniahodnú úlohu zobraziť Zem, ktorá je trojrozmerným takmer guľatým telesom. Zatiaľ čo mapa je dvojrozmerná plocha. Je prakticky nemožné premietnuť trojrozmernú guľu na dvojrozmerný papier.
Aby mapy mohli zobraziť svet, musia skresliť realitu. Pozrime sa na to inak.
Zoberte si pomaranč, ktorý má približne guľatý tvar. Skúste ho ošúpať tak, aby šupka ostala v jednom celku a položte ju na stôl. Časti šupky, ktoré sa pred chvíľou dotýkali, sú zrazu od seba veľmi ďaleko. Vzdialenosti a uhly už nie sú to, čo bývali. Rovnaké je to so Zemou.