BRATISLAVA. Vesmír je obrovské miesto. Ak by sme tu boli iba my, bolo by to plytvanie priestorom, zaznelo vo vedecko-fantastickom filme Kontakt. Lenže prečo sme doteraz na nikoho nenarazili?

Podobné očakávania plynú z modelov, ktorými sa vedci pokúšajú určiť počet inteligentných civilizácií vo vesmíre. Na jeden z nich, slávnu Drakovu rovnicu, sa pozreli výskumníci z Oxfodskej univerzity.
V novej štúdii tvrdia, že rozpor medzi našimi pozorovaniami vesmíru a očakávaniami iných civilizácií plynie zo spôsobu, akým rovnicu používame. Ignorujeme totiž neistoty, ktoré nepoznáme.
Ak sa do rovnice zaráta neistota, je celkom možné, že v našej galaxii sme osamote. A možno aj v pozorovateľnom vesmíre.
Štúdiu publikovali na webe arXiv, kde čaká na recenziu.
Problémové najlepšie odhady
Otázka „kde sú všetci?“, teda slávny Fermiho paradox, vychádza z rozporu medzi očakávaniami a pozorovaním. Vesmír by mal byť plný iných civilizácií, no napriek všetkému je zdanlivo bez života.
Vo vesmíre sú miliardy galaxií s miliardami hviezd a zrejme aj miliardami Zemi podobných planét. Keď zoberieme do úvahy vek vesmíru, mali civilizácie dostatok času, aby sa po vesmíre rozšírili. Veď sa to dá v horizonte milénií aj s technológiou, ktorú poznáme my. Ale dôkaz o inom živote nám stále uniká.

Od 50. rokov sa viacero hypotéz pokúšalo vyriešiť tento rozpor. Mimozemšťania sa nám vyhýbajú, vyhubili sa, sú príliš ďaleko. Tieto a ďalšie hypotézy sú podľa autorov veľmi špekulatívne. Vychádzajú z odvážnych tvrdení o motiváciách civilizácií, pričom ani my sami nedokážeme mnohé z nich o našom svete.
Naše očakávania, že by vesmír mal byť plný života, plynú z Drakovej rovnice. Navrhol ju astronóm Frank Drake v 60. rokoch minulého storočia a umožňuje teoreticky odhadnúť počet inteligentných foriem života.
A práve tu podľa autorov štúdie je zásadný problém.