Autor: Quark/Miroslav Saniga
Autor je ekológ zo Slovenskej akadémie vied.
Vrabce posedávajúce v hlúčikoch na stromoch, kríkoch alebo latkách drevených plotov patrili v minulosti k neodmysliteľnému koloritu našich dedín i miest. Na úsvite tretieho milénia sa, žiaľ, obrázky kŕdľov vrabcov poletujúcich pomedzi domčeky na dedine alebo na námestiach väčších obydlí stávajú zriedkavosťou.
Vo všeobecnosti ľudia vnímajú vrabce v negatívnom svetle. Keď sa povie vrabec, mnohí si v mysli predstavia obrázky kŕdľa vrabcov hodujúcich niekde v poli na obilí alebo zobkajúcich si z válova na dvore.
Pri povrchnom pozorovaní správania tohto vtáčieho druhu sa môže jeho účinkovanie na scéne prírody javiť naozaj ako negatívne.
Vrabce domové (Passer domesticus) i vrabce poľné (Passer montanus) si dávame do súvisu obyčajne s bezstarostným životom, keďže tieto operence sa priživujú aj na úrode, ktorú dopestoval človek. Preto si vrabce vyslúžili od človeka prezývky ako darmožráči či zaháľači.
Výskum ekológie vrabcov však dokázal, že títo dvaja bratranci nie sú nijakými príživníkmi, pretože napríklad svoje mláďatá kŕmia takmer výlučne hmyzom.
Jeden za všetkých, všetci za jedného
Niektoré druhy živočíchov vedú samotársky spôsob života, iné sú, naopak, spoločenské.
Aj toto je vrabec, ibaže poľný. V prírode ho nespoznávame Čítajte Pri tých prvých sa prejavujú známky neznášanlivosti, správanie druhých charakterizuje altruizmus. Spoločensky založené živočíchy sú schopné navzájom si pomáhať pri zháňaní potravy alebo pri výchove potomstva.
Aj vrabce domové a poľné sú spoločenské stvorenia. Nerady trávia chvíľky osamote a vždy vyhľadávajú spoločnosť svojich súkmeňovcov. Pri výchove potomstva v kolónii sa spoločne starajú o bezpečnosť celej vrabčej dynastie.
Sú známe tým, ako ráno vítajú deň a večer sa s ním lúčia. Hlučné, no uchu lahodiace čvirikanie patrí ku každodennému rituálu počas celého roku a nedá sa prehliadnuť.
Najmä v zimných mesiacoch, keď sedia našuchorené a natisnuté na seba, aby sa hriali, pôsobia hlúčiky vrabcov mimoriadne fotogenicky a ich jemné čvirikanie nepôsobí na okolie nijako rušivo, ale skôr naopak, upokojujúco.
Vrabce si často hľadajú príbytky pod strechami, kde sú chránené pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a navyše sú zabezpečené pred vyrabovaním tak zo strany potenciálnych pozemných predátorov (lasica hranostaj, kuna skalná), ako aj tých vzdušných (jastrab krahulec, sojka škriekavá, straka čiernozobá).
Fascinujúce pytačky
Keďže vrabce sú odvekými spolupútnikmi človeka, dvorenie týchto vtáčat môžeme pozorovať v našich dedinách i mestách.
Choreografia vohľadov vrabcov je naozaj úchvatná.
