SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

V zmenenej klíme bude nedostatok úrody úplne bežný

Klimatická zmena ohrozuje potravinovú bezpečnosť.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

Rozloha poľnohospodárskej pôdy do polovice storočia by sa mala zvýšiť o ďalších 70 miliónov hektárov. Predpokladá to prognóza FAO (Food and Agriculture Organization).

Prečítajte si tiež: Vypočítali, aký dopad má na planétu kus mäsa, ktorý zjete Čítajte 

Zároveň by sa mala približne o polovicu oproti súčasnosti zvýšiť produkcia potravín. Rast hektárových výnosov sa pritom už spomalil asi o polovicu a do budúcnosti budeme musieť k tomu pripočítať aj čoraz významnejší vplyv klimatickej zmeny.

Otázkou vplyvu zmeny klímy na výnosy významných plodín sa zaoberala aj dvojica článkov v prestížnom časopise PNAS Americkej akadémie vied (1, 2).

Skryť Vypnúť reklamu

Riziko potravinových šokov

Jedným z faktorov, ktoré prispeli k arabskej jari pred siedmimi rokmi, bol rast cien potravín na svetových trhoch.

Dnes je potenciálnemu riziku potravinového šoku priamo vystavených približne 800 miliónov ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe.

V bohatých krajinách, kam patrí aj Slovensko, nebude zvýšenie cien niektorých potravín pre väčšinu ľudí kritické. Pre chudobných tohto sveta však bude cenový nárast ťažko riešiteľným problémom.

Prečítajte si tiež: GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie Čítajte 

Bohatší svet si v posledných desaťročiach hojnosti zvykol na lacné potraviny a skutočné potravinové šoky s globálnym rozmerom väčšina z nás nepovažuje za významnejšie riziko.

Nevieme si preto ani predstaviť, že by významnejšia časť populácie zrazu nemala dostatok peňazí na nákup aspoň základných potravín. Môže podobná situácia nastať v blízkej budúcnosti?

Skryť Vypnúť reklamu

Autori článkov, v ktorých skúmajú predpokladaný vplyv klimatickej zmeny na výnosy kukurice a nutrične významné druhy zeleniny, to nevylučujú.

Klesajúce výnosy kukurice

V jednom z článkov sa štvorica amerických vedcov pod vedením Michelle Tigchelaar z Washingtonskej univerzity v Seattli zaoberala vplyvom otepľovania na výnosy kukurice vo svete.

Kukurica patrí medzi najviac obchodovanú potravinu na trhu a väčšina produkcie sa používa ako krmivo pre dobytok alebo na výrobu biopalív.

Aj malé zmeny v jej dostupnosti môžu spôsobiť prudký rast ceny s kaskádovitým efektom na ceny mäsa alebo paliva.

Výsledky prognózy ukázali veľké rozdiely v poklese výnosov kukurice podľa toho, ako stúpne globálna teplota. V prípade lepšieho scenára, keď sa zvýši do polovice tohto storočia o dva stupne Celzia oproti rokom 1980 až 1999, by výnosy kukurice poklesli v priemere o desať percent.

Skryť Vypnúť reklamu

Zo štyroch hlavných regiónov pestovania a vývozu kukurice, ktoré zabezpečujú 86 percent svetového vývozu tejto plodiny, by bola najmenej postihnutá Brazília a najviac USA.

Oteplenie o ďalšie dva stupne Celzia by prinieslo pokles výnosov v Brazílii o takmer pätinu a v USA až o 46 percent. Čína a Argentína by zaznamenali pokles približne o tretinu.

Táto prognóza však pracuje s predpokladom, že poľnohospodári nebudú mať k dispozícii odrody kukurice odolnejšie na rastúce teploty či sucho.

Simultánne zlyhanie úrody

Riziko, že pri súčasnom podnebí a pestovateľských postupoch úroda výraznejším spôsobom zlyhá vo viacerých regiónoch naraz, je veľmi malé.

Dnes je riziko poklesu priemernej úrody v jednej pestovateľskej oblasti o viac ako desať percent s frekvenciou každých pätnásť až sto rokov. Pokles úrody o vyše dvadsať percent nehrozí. A riziko, že by naraz zlyhala úroda vo všetkých štyroch hlavných oblastiach pestovania kukurice, je prakticky nulové.

Skryť Vypnúť reklamu

V podmienkach zmeneného podnebia sa táto štatistika výrazne zmení. Poklesy úrody o vyše desať percent budú bežnou realitou, častejšie hrozí aj neúroda o vyše dvadsať percent. Riziko zlyhania úrody vo všetkých štyroch hlavných regiónoch naraz stúpne pri oteplení o dva stupne Celzia na šesť percent, pri oteplení o štyri stupne Celzia dokonca až na 87 percent.

Podľa autorov by to malo „obrovský“ dosah na globálny trh s cereáliami. Riziko simultánneho zlyhania zvyšuje nielen možnosť neúrody, ale aj významné zvýšenie premenlivosti vo výnosoch. To sa na mnohých miestach planéty môže zvýšiť oproti súčasnosti až osemnásobne, čo by prinieslo nezanedbateľnú možnosť zníženia úrody aj o vyše dve tretiny.

Možnosti, ako úspešne čeliť takejto budúcnosti, existujú podľa autorov v zásade len dve. Buď rýchle zníženie emisií oxidu uhličitého, alebo vyšľachtenie či skôr genetická modifikácia odrôd odolných proti extrémne vysokým teplotám, prípadne kombinácia týchto prístupov.

Skryť Vypnúť reklamu

Tlaku čelí zelenina

Druhá štúdia publikovaná v rovnakom časopise pod vedením Pauline Scheelbeekovej z Londýnskej školy pre hygienu a tropickú medicínu sa zamerala na vplyv environmentálnych faktorov na výnosy uhoriek strukovín a ďalšie nutrične dôležité druhy zeleniny.

Zelenina a uhorky tvoria životne dôležitú súčasť zdravej, vyváženej a udržateľnej stravy, Návody na kvalitnú stravu neustále upozorňujú na potrebu zahrnúť do jedálneho lístka viac zeleniny.

Pauline Scheelbeeková

Autori uskutočnili vôbec prvú systematickú metaanalýzu v tejto oblasti. Spracovali vyše 70-tisíc vedeckých článkov, z ktorých do analýzy nakoniec zahrnuli 174 vedeckých prác zo štyridsiatich štátov sveta od roku 1975.

Vedci analyzovali až 1540 rôznych experimentov. Väčšina doterajších štúdií poukazovala na skutočnosť, že zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého výnosy zeleniny podporí až o vyše pätinu.

Tento pozitívny účinok sa však stratí po započítaní vplyvu ďalších faktorov prostredia, ako je vyššia koncentrácia ozónu, nižšia dostupnosť vody alebo vyššia koncentrácia solí.

Skryť Vypnúť reklamu

Nutrične významné druhy zeleniny a uhoriek strukovín, ktoré odporúčajú experti na výživu, sú na rastúcu teplotu alebo sucho náchylnejšie ako obilniny.

Nedostatok vody v kombinácii s vyššou koncentráciou ozónu by znamenali zníženie priemerných výnosov v druhej polovici tohto storočia až o tretinu.

Nedostatok už dnes

Okrem toho, že počet podvýživených ľudí vo svete sa blíži k dvom miliardám, celosvetová spotreba zeleniny a ovocia v prepočte na obyvateľa dosahuje iba dvadsať až päťdesiat percent odporúčanej dennej dávky.

Prečítajte si tiež: Ryža je výnimočná. Ľudia ju zdomácnili trikrát Čítajte 

„Zelenina a uhorky strukoviny tvoria životne dôležitú súčasť zdravej, vyváženej a udržateľnej stravy. Návody na kvalitnú stravu neustále upozorňujú na potrebu zahrnúť do jedálneho lístka viac zeleniny a strukoviny uhorky,“ upozorňuje Pauline Scheelbeeková pre portál Inside Climate Change News. Dodáva, že toto odporúčanie je v rozpore s predpokladaným trendom poklesu výnosov v súvislosti so zmenami v životnom prostredí.

Skryť Vypnúť reklamu

Podobné štúdie nedávno potvrdili predpokladaný výrazný pokles výnosov väčšiny významných plodín pestovaných v Kalifornii, ako aj zníženie nutričnej hodnoty ryže. Vedci vo svojich prácach upozorňujú, že aj keď existujú postupy na obmedzenie poklesu výnosov, vo väčšine prípadov záporný vplyv zmien globálneho prostredia nemôžu eliminovať.

DOI: 10.1073/pnas.1718031115

DOI: 10.1073/pnas.1800442115

V článku sme nesprávne zamenili slovo strukovina za slovo uhorka. Chybu sme opravili 18.6.2018 od 0:45. Za nepresnosť sa ospravedlňujeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Potraviny
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Od soboty platí zákaz vychádzania, zatvoria sa skoro všetky školy (prehľad)

Ústredný krízový štáb schválil zákaz vychádzania.

Premiér Matovič hovorí o nových opatreniach.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič nás musí presvedčiť, že vie čo robí

Dnes si už nikto izolovane nevytvorí svoj ostrov bezpečia. Buďme zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Dušana Kováčika zadržali aj obvinili.

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.