V drobnom operencovi s nenápadným zjavom sa ukrýva stavbársky talent na pohľadanie. Kúdeľníčka lužná si buduje také pôsobivé hniezdo, že ostatné vtáčie príbytky oproti nemu pôsobia ako diela amatérov.
Ak by sme si na vŕbe či breze kúdeľníčkin domček nevšimli, na jej prítomnosť by nás nemalo čo upozorniť. Veľkosťou táto šikovná staviteľka nevyniká, je totiž menšia ako vrabec.
Patrí síce medzi spevavce, ale ani nôtiť nedokáže tak, aby na seba strhla pozornosť. Ozýva sa skôr jednoduchým pískaním v pomerne vysokých tónoch.
Sú všetky sťahovavé?
Kúdeľníčka lužná je rozšírená od strednej a južnej Európy naprieč Malou Áziou až po Kórejský polostrov. Nechýba ani na juhu Japonska, zato vo väčšine oblastí Veľkej Británie či Škandinávie sa doteraz nezabývala.
Na Slovensku zimu obvykle neprečkáva, odlieta za teplom k Stredozemnému moru či do Švajčiarska. Niekedy jej stačí, že pred príchodom chladného počasia zaletí iba o kúsok južnejšie, k Neziderskému jazeru na hraniciach Rakúska s Maďarskom.
Sťahujú sa iba populácie zo severnejších oblastí. Kúdeľníčky žijúce na juhu sú stálymi vtákmi, na zimu nikam neodlietajú.
Ako kúdeľníčku spoznáme?
V úvode sme už spomenuli, že je menšia ako vrabec. Aby sme boli presní, kúdeľníčka meria iba desať centimetrov.
Nebyť čiernej masky na tvári, mala by vskutku nevýrazný vzhľad. Ani tento typický pásik čierneho peria, ktorý sa kúdeľníčke tiahne okolo očí, jej však nevydrží celý rok.
Čierna maska je totiž súčasťou takzvaného svadobného šatu, teda operenia, ktoré majú dospelé vtáky iba v období párenia. Hlávka kúdeľníčky je sivobiela, zdobí ju drobný kužeľovitý zobáčik.
Chrbát pokrývajú červenohnedé pierka. Samčeka rozoznáme podľa tehlovočervených fliačikov, ktoré má na hrudi.
Čím pri stavbe nahrádza maltu?
Na Slovensko sa kúdeľníčky húfne vracajú už koncom marca. Zima je v tom čase s najväčšou pravdepodobnosťou zažehnaná, môžu sa začať prípravy na hniezdenie. Samček najskôr zaberie lukratívnu lokalitu niekde pri vode. Najžičlivejšie podmienky kúdeľníčkam poskytujú vŕbové alebo brezové porasty na brehoch jazier, kde možno nájsť aj trstinu či opodiaľ stojace topole.
Kúdeľníčka lužná. (zdroj: FOTOLIA)Keď samček obsadí vhodné miesto, môže sa pustiť do budovania veľkolepej stavby, ktorá medzi vtákmi v našich zemepisných šírkach nemá obdobu.
Z divého chmeľu alebo žihľavy samček upletie základy, teda akúsi kostru hniezda. Upevňuje ju na tenké koncové vetvičky brezy, vŕby, topoľa či jelše. Neúnavne do nej vplieta ďalšie stebielka, až kým z vetvičky nevisí úhľadný útvar podobný hruške.
Na utesnenie stien a vyplnenie medzierok používa kúdeľníčka páperie z topoľov alebo pálok, ktoré v hnedých zamatových šúľkoch ukrývajú biele chumáčiky podobné tým z topoľov. Páperie zmiešané so slinami má podobnú funkciu ako malta pri stavbe ľudských obydlí.
Čo ak sa hniezdo nepáči žiadnej samičke?
Samček sa okrem práce na hniezde sústreďuje aj na vábenie samičky. Spevom sa snaží prilákať nádejnú partnerku, ktorej by sa mohol rozostavaný domček zapáčiť. Keď sa samičke hniezdo pozdáva, dostavajú ho s partnerom spoločne. Ak každá kúdeľníčka ohrdne zobáčikom, odhodlaný samec odletí na iné miesto a skúsi postaviť nové hniezdo.
Samička po oplodnení často nakladie až osem bielych vajíčok. Zahrieva ich sama, jej záletný partner v tom čase už stavia ďalšie hniezdo, do ktorého sa snaží nalákať novú partnerku.
Keďže kúdeľníčky hniezdia od apríla do konca júna, samček sa za ten čas stihne spáriť aj s tromi samičkami. Mlaďatká sa liahnu už po dvoch týždňoch.
