BRATISLAVA. Pre každého, komu sa zdá, že dni sú príliš krátke, majú vedci dobrú a zlú správu. Tá dobrá je, že dĺžka dňa každoročne narastá. Tá zlá je, že deň sa predlžuje o príliš krátky okamih, aby sa niečo zásadné dalo stihnúť.
Asteroid doviezol na Zem diamanty zo stratenej planéty Čítajte Tímu amerických vedcov sa v novej štúdii podarilo zistiť, ako Mesiac kedysi ovplyvňoval našu planétu.
Pozreli sa do vzdialenejšej minulosti než ktokoľvek iný. Ich najnovšie výpočty ukázali, že pred 1,4 miliardy rokov trval jeden deň na Zemi niečo vyše 18 hodín.
V tom čase bol Mesiac oveľa bližšie k Zemi a táto vzdialenosť vplývala na rotáciu planéty okolo svojej osi. Naša obežnica sa postupne vzďaľovala a rotácia modrej planéty sa spomaľovala, čím sa trvanie dňa predĺžilo o viac ako päť hodín.
Štúdiu publikovali v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
Mesiac sa stále vzďaľuje
Vedcom v štúdii pomohla astrochronológia, ktorá kombinuje geologické záznamy v horninách starých milióny rokov s astronómiou.
Kedy vybudujeme kolóniu na Mesiaci: snívanie či realita Čítajte Na pohyb Zeme vo vesmíre vplýva nielen Mesiac, ale aj ostatné nebeské telesá. Ovplyvňujú zemskú obežnú dráhu okolo Slnka, sklon osi rotácie a spôsobujú malé chvenie osi.
Tieto javy majú za následok opakujúce sa zmeny v množstve slnečného svetla, ktoré Zem prijme. Súhrnne sa týmto javom hovorí Milankovičove cykly.
Inými slovami, sú to prirodzené zmeny v podnebí a vo svetovej klíme. Vedci si všimli, že cykly sa počas miliónov rokov pomerne dobre zaznamenali v horninách.
