Napriek stovkám miliónov rokov evolúcie spolu embryonálne kmeňové bunky rôznych živočíšnych druhov komunikujú rovnako.
Aj to je jeden z pozoruhodných výsledkov štúdie biologického tímu z newyorskej Rockefellerovej univerzity.

Vedci pri experimentoch transplantovali bunky umelého ľudského embrya do naozajstného kuracieho embrya.
Nebol to pokus vytvoriť strašidelné chiméry, pochádzajúce z treťotriednych hororových filmov. Vedcom išlo o preštudovanie a pochopenie prvej etapy vývinu ľudského embrya.
Naučili by sa tak predchádzať mnohým problémom, ktoré môžu vzniknúť už v tejto fáze, a urýchlili by vývoj nových techník regeneratívnej medicíny.
Kto riadi sťahovanie buniek?
Ako sa formuje ľudské embryo v prvých etapách vývinu? Ako môže miniatúrny zhluk buniek zistiť rozdiel medzi ľavou a pravou stranou? Ako bunky vedia, kde je hore a kde dole?
Čím to, že niektorá z pôvodne rovnakých kmeňových buniek dostane za úlohu „presťahovať“ sa do mozgu a stať sa neurónom, iná putuje do pečene alebo do svalov, ďalšie sa vyvinú na chrupavku alebo črevnú sliznicu?
Výskum z prestížnej Rockefellerovej univerzity v New Yorku, zverejnený v rovnako prestížnom britskom Nature, objasňuje veľa z týchto neuveriteľných vecí, ktoré embryo dokáže.
Americkí vedci však museli vytvoriť naozaj čudesný hybrid, alebo ak chceme chiméru, zloženú z kuracích a ľudských embryonálnych buniek. Donútil ich k tomu tlak legislatívnych obmedzení: tie nielen v USA, ale aj v mnohých iných krajinách z etických dôvodov prikazujú po 14 dňoch vývoja ľudské skúmavkové embryo zničiť.
V zakázanom čase
Výhodou kuracieho embrya je, že v porovnaní s ľudským sa vyvíja mnohonásobne rýchlejšie. Pri svojom formovaní prejde už za dvanásť hodín tú istú cestu až do okamihu, keď by sa už ľudské embryo muselo zničiť.