Leto má síce krátke noci, no príjemnejšie počasie a všeobecne menej oblačnosti z neho robia vhodné obdobie pre amatérskych astronómov. Základom je zorientovať sa vo hviezdnej oblohe, poobzerať sa po vhodnom ďalekohľade a nájsť si dobré miesto na pozorovanie.
Začnite očami
„Najprv sa pozerajme na oblohu len bez ďalekohľadu. Naučme sa poznávať jednotlivé súhvezdia,“ odporúča astronóm Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov Rimavská Sobota. Voľným okom dokážeme pozorovať napríklad Veľkú galaxiu v Androméde či guľovú hviezdokopu M 13 v súhvezdí Herkula. Dokážeme pozorovať aj prelety Medzinárodnej vesmírnej stanice alebo záblesky družíc Iridium, časy ich preletov si vopred ľahko nájdete na internete.
Ak ste nočnú oblohu doposiaľ neštudovali, možno vás medzi prvými vecami prekvapí, že najjasnejšie „hviezdy“ sú v skutočnosti planéty. Veľmi jasne žiari večer Venuša a Jupiter, neskôr vychádza aj Saturn a Mars, ktorý bude koncom júla k Zemi najbližšie od roku 2003.
„Na nočnej oblohe ako prvý zaujme Mesiac. Pohľad naň, je úchvatný,“ pokračuje Rapavý. „Pri Jupiteri uvidíme jeho štyri najjasnejšie mesiace, Saturn poteší svojimi prstencami,“ dodáva.
Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru je náročnejšie a vyžaduje prax. „Nečakajme, že uvidíme krásne farebné hmloviny ako na internete,“ upozorňuje astronóm. V ďalekohľade je vesmír takmer čiernobiely. Súvisí to s vlastnosťami ľudského oka, ktoré pri nízkej intenzite svetla nedokáže rozoznávať farby. Určite ste ich nevnímali ani keď ste naposledy blúdili po byte uprostred noci.
Papier alebo smartfón
Dobrou pomôckou zo starej školy je mapa hviezdnej oblohy. Môžete si ju kúpiť v papierovej podobe, alebo začať študovať na webe.
Ak vám papierové mapy v dnešnej dobe pripadajú ako čudné slovo z Verneoviek, orientáciu na oblohe vám uľahčí množstvo mobilných aplikácií, ktoré pracujú s rozšírenou realitou.
