Autor: Quark/Michaela Havrlentová
Autorka pracuje v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby.
Ovos sa kedysi považoval za potravinu chudobných. No aj vďaka nemu ľudia prežili ťažšie obdobia. V súčasnosti prežíva veľký návrat a vracia sa aj do každodenného jedálneho lístka.
Ovos siaty (Avena sativa L.) je stará plodina. Prvé dôkazy o jeho výskyte siahajú do bronzovej doby. Pravlasťou ovsa sú pravdepodobne oblasti okolo Kaspického a Čierneho mora a Anatólia.
V starej nordickej knihe Edda je ovsená kaša popisovaná ako pokrm bohov. Germánski bojovníci si ju varievali pred bojovou výpravou a antickí Rimania namáčali ovos do vína. Víno pili pred bojom a ovos dávali jesť koňom. Aj v našich klimatických podmienkach patril kedysi ovos medzi základné plodiny.
Jeho pestovanie si nevyžadovalo najkvalitnejšie pôdy a zrno sa využívalo predovšetkým na kŕmenie hospodárskych zvierat, najmä koní.
Mozog starne už v tridsiatke, tieto potraviny ho ochránia Čítajte Vo forme polievok a kaší bol ovos hlavnou potravinou nižších sociálnych vrstiev a vďaka jeho vysokej výživovej hodnote mohli ľudia veľmi dobre prežiť. Koncom 18. storočia však ovos svoje významné miesto v strave európskych obyvateľov stratil.
Až na prelome 20. a 21. storočia dochádza k jeho renesancii, keď lekári začali upozorňovať na jeho významné výživové a dietetické vlastnosti.
Najmä krajiny Škandinávie využívajú zrno ovsa na prípravu kaší, raňajkových zmesí a pekárenských produktov (chlieb, sušienky, tyčinky a podobne), prípadne ovseného mlieka a oleja.
Voda je základ
Ovos patrí do skupiny tráv radu Poales a čeľade Poaceae (lipnicovité). Táto skupina zahŕňa druhy Triticeae (pšenica, jačmeň a raž) a Aveneae (ovos).
Ovsu sa darí na všetkých pôdach, no najlepšie mu vyhovujú hlinité a ílovité pôdy s dostatkom vlahy. Počas vegetácie jej potrebuje pomerne mnoho, preto sa mu dobre darí v severných oblastiach mierneho pásma, v prímorských, ale aj horských oblastiach s dostatkom zrážok.
Darí sa mu aj na zoraných lúkach, na vypustených rybníkoch či na rašelinových pôdach. V suchších a teplejších oblastiach sa ovos vyvíja skôr do slamy, pričom tvorba zrna pri nedostatku vlahy je veľmi slabá – zrno je tenké, s vysokým podielom pliev.
Ovos má mohutný koreňový systém, čo mu umožňuje využívať aj menej prístupné živiny, a je pomerne odolný proti burinám. Jeho zber je náročný, pretože má dlhé vegetačné obdobie, čo najmä vo vyšších polohách môže byť ovplyvnené nepriaznivým počasím.
Potravina pre všetkých
Popularita ovsa je daná predovšetkým vysokým obsahom biologicky hodnotných bielkovín, priaznivým zložením sacharidov a vysokým obsahom vlákniny (prevažne β-D-glukánu), vitamínov B a E a množstva minerálnych prvkov.
“Ovsená kaša pripravená zo sto gramov ovsenej krupice alebo vločiek pokryje dennú doporučenú dávku väčšiny vitamínov skupiny B a vitamínu E.
„
Potraviny na báze ovsa sa odporúčajú pri chorobách tráviaceho systému, v rámci nízkobielkovinových diét obličiek i pri cukrovke. Významné miesto zaujíma ovos vo výžive špeciálnych skupín populácie.
V detskom organizme je ovos zdrojom pre bifidogénnu mikroflóru a jeho vláknina pozitívne ovplyvňuje črevnú peristaltiku.
Pre starších ľudí, ktorí nemôžu prijímať naraz väčšie množstvo potravy a často majú problémy s prehĺtaním, je jemná štruktúra a vysoká výživová hodnota potravinových produktov z ovsa veľmi vhodná.
Ovsené výrobky majú tiež mierne laxatívne účinky. Pre športovcov je ovos cenený pre vysoký obsah sacharidov, ktoré pokrývajú potrebu energie organizmu na pomerne dlhý čas.
