BRATISLAVA. Každý živočích za sebou v prostredí zanecháva kúsky kože, šupiny, chlpy, výkaly či iné sekréty a bunky. Dokopy tieto zostatky tvoria enviromentálnu DNA.
Ak by teda napríklad v jazere Loch Ness skutočne existovala nejaká príšera, tiež by za sebou zanechala takúto genetickú informáciu.
Z druhého najväčšieho jazera v škótsku začnú environmentálnu DNA odoberať už budúci mesiac. Nechcú hľadať iba príšeru Nessie, ale skúmať aj iné živočíchy.
Výsledky výskumu chcú predstaviť začiatkom budúceho roka.
Zmonitorujú všetko živé v jazere
„Získanú DNA môžeme sekvenovať, výsledok potom porovnať s obsiahlou databázou známych genetických sekvencií stoviek tisícov organizmov, čím identifikujeme zviera,“ vysvetlil pre agentúru Reuters profesor Neil Gemmel z novozélandskej Otagskej univerzity.

Výskumníci z Európy, Spojených štátov a Austrálie chcú týmto spôsobom zistiť, či sa im podarí nájsť zostatky DNA po bájnej príšere. Podobne vedci monitorujú aj veľryby či žraloky v moriach.
Cieľom výskumu nie je zistiť iba to, či príšera Nessie skutočne žije.
Vedci chcú zmonitorovať všetky živé organizmy v jazere vrátane baktérií či nových invazívnych druhov.
V jazere sa totiž usadil losos z druhu Oncorhynchus gorbuscha, ktorý zvyčajne obýva Tichý oceán a pobrežie Severného ľadového oceánu.

Našli len model
Vôbec prvé záznamy o údajnej príšere v okolí jazera Loch Ness pochádzajú zo šiesteho storočia nášho letopočtu.

Najznámejšia fotografia lochnesskej príšery vznikla v roku 1934.
Neskôr sa ukázalo, že čiernobiely záber, ktorý ukazuje dlhý krk vyčnievajúci z vody, je podvrh.
K hľadaniu príšery sa vedci naposledy vrátili v roku 2016, keď na dne jazera narazili na príšeru-repliku. Použili ju vo filme o Sherlockovi Holmesovi z roku 1970, pri nakrúcaní sa však model potopil.
Jedna z teórií hovorí, že Nessie je plaz z druhohôr, ktorému sa podarilo prežiť doteraz. Aj keď sa vzhľadom na rozmery a hĺbku Loch Ness nedá jeho existencia vylúčiť, špičková moderná technológia stále nič nenašla.