BRATISLAVA. Uprostred ukrajinského národného parku rastie mesto Kamianec-Podiľskyj. Tanzánskym parkom Mikumi sa zas tiahnu kilometrové cesty.
Na celom svete ľudia nerešpektujú chránené územia. Ničia tretinu ich svetovej rozlohy ťažbou dreva, baníctvom, budovaním ciest, rozširovaním miest či turizmom.
Ohrozené územia s rozlohou dovedna takmer šesť milliónov štvorcových kilometrov je stodvadsaťdvakrát väčšie ako Slovensko. Jeho ničenie ľudskou činnosťou ukázala doteraz najväčšia štúdia ľudských zásahov do chránených území sveta.
Výsledky podľa vedcov ukazujú, že chránené územia, ktoré majú zachovať rozmanitú biodiverzitu, štáty chránia nedostatočne.
Štúdiu publikovali v prestížnom magazíne Science.
Chránené iba na papieri
V roku 1992 podpísalo 168 krajín sveta Dohovor o biologickej diverzite. Dohovor má chrániť rastliny, zvieratá a celé ekosystémy, keďže ľudstvo je závislé na živých zložkách prostredia.
Klčujeme ich od stredoveku. Aká je história slovenských lesov a pralesov? Čítajte Veľkosť chránených území na svete sa odvtedy zdvojnásobila: teraz je chránených dovedna takmer pätnásť percent suchozemskej krajiny a osem percent oceánu.
Medzinárodný tím výskumníkov však tvrdí, že mnoho z týchto území je chránených iba "na papieri".
"Vlády tvrdia, že tieto územia sú chránené kvôli prírode, no v skutočnosti to tak vôbec nie je," hovorí v tlačovej správe univerzity v Queenslande jeden z autorov štúdie James Watson.
Vedci priznávajú, že výsledky ich zaskočili.
“Vlády tvrdia, že tieto územia sú chránené kvôli prírode, no v skutočnosti to tak vôbec nie je.
„
V štúdii analyzovali rozsiahly súbor globálnych máp ľudskej stopy na životnom prostredí vrátane Slovenska.
Tieto mapy rozdeľujú územia na štvorce so stranou jeden kilometer a umožňujú zmerať ako cesty, ťažba, nočné svetlo a ďalšie faktory ovplyvňujú prírodu.
Zamerali sa na päťdesiattisíc chránených území, parkov a rezervácií, v ktorých analyzovali dopad ľudskej stopy.
