SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Čo spraví izolácia od okolia s mozgom? Strach a hnev spustí jedna chemikália

Výskum na myšiach ukázal, ako vplýva chronická samota na mozog.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Unsplash / Hailey Kean)

BRATISLAVA. Týždne nevychádzajú z domu. Nekomunikujú s rodinou ani priateľmi. Odmietajú akékoľvek pozvanie.

Ľudia, ktorí trpia depresiami či posttraumatickou stresovou poruchou, sa častejšie stránia iných. Ich dlhodobá izolácia od spoločnosti môže prerásť až v trvalý stav.

Sociálna izolácia môže meniť aj mozgovú chémiu, ktorá potom zvyšuje strach či agresivitu. Ukázal to výskum na myšiach, ktorý opísali vo vedeckom časopise Cell.

Chémia v mozgu

Prečítajte si tiež: Prekáža vám hluk a rýchlo sa vyčerpáte? Možno patríte medzi veľmi citlivých ľudí Čítajte 

Keď vo výskume vedci na dva týždne izolovali myši od ostatných, pozorovali u nich rozsiahlu zmenu správania.

Skryť Vypnúť reklamu

Boli agresívnejšie voči neznámym myšiam, boli neustále vystrašené a precitlivené na ohrozujúce stimuly.

Už predchádzajúce štúdie ukázali, že toto správanie môže ovplyvňovať konkrétny gén a neurochemikália.

U myší sa táto chemikália nazýva neurokinín B. Ide o neuropeptid - krátku proteínovú molekulu, ktorá sa uvoľňuje pri aktivácii špeciálnych neurónov. Pri chronickej izolácií sa u myší hodnoty neurokinínu B zvyšovali.

Chemikália sa tvorila najmä v amygdale a hypotalame, ktoré sú zodpovedné aj za emocionálne a spoločenské chovanie.

Dôsledky u ľudí

Vedci dokázali u myší produkciu neurokinínu zastaviť pomocou špeciálneho blokátora génu, ktorý zodpovedá za jeho tvorbu. Aj sociálne izolované myši sa potom správali normálne, necítili strach a neboli agresívne.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri liečbe duševných porúch sa tradične zameriavame na širšie systémy chemických látok ako serotonínu či dopamínu, ktoré cirkulujú v celom mozgu

hlavná autorka štúdie Moriel Zelikowska

Toto zistenie môže mať potenciálne dôsledky aj na ľudí. Lekári napríklad lepšie pochopia, ako pacientov ovplyvňuje chronický stres.

"Pri liečbe porúch duševného zdravia sa tradične zameriavame na širšie systémy chemických látok ako serotonín či dopamín, ktoré cirkulujú v celom mozgu," vysvetľuje v tlačovej správe hlavná autorka štúdie Moriel Zelikowska.

"Manipulácia s týmito systémami však môže viesť k nežiadúcim vedľajším účinkom. Preto je schopnosť presne a lokálne upraviť gén, ktorý neuropeptid produkuje, sľubným prístupom k liečbe duševných porúch."

DOI: 10.1016/j.cell.2018.03.037

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Mozog

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Depresia, Chémia, Duševné zdravie, Neuroveda
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

Porovnanie Slovenska a Maďarska

Občas si nahovárame, že sme na tom s úrovňou demokracie a politickej zodpovednosti lepšie.

Bratislavský Aupark mení majiteľa. Cena prekoná všetky rekordy

Realitný obchod desaťročia je pred finalizáciou.

Ilustračné foto

Koronavírus: Pribudlo ďalších 32 obetí a takmer dvetisíc nakazených (minúta po minúte)

Antigénové testy odhalili ďalších 1 413 osôb s koronavírusom.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.
Komentár Branislava Benčata

Haščák nie je Penta? Nebláznite

Partneri počkali, kým sa boss stiahne potupne.

Neprehliadnite tiež

Kuracie kúsky z pestovaného mäsa od firmy Eat Just. Predaj kultivovaného mäsa schválil ako prvý Singapur.

Najvýznamnejšia vedkyňa, o ktorej ste asi nikdy nepočuli

Spoluzaklada významnú oblasť matematiky.

Podcast Zoom

Zoom: Najkrajší rádioteleskop Arecibo sa už nedá opraviť

Podcastový prehľad noviniek z vedy.