Ako ste sa dostali k práci vEurópskej vesmírnej agentúre?
„Trochu zvláštne. Bol som v poslednom roku doktorandského štúdia a prácu som si teda ešte nehľadal. Človek z agentúry priamo oslovil môjho školiteľa na univerzite, ktorý ma odporučil. Poslal som im životopis, šiel som na pohovor a nejako to vyšlo.“
Čo bolo na prijímacom procese najťažšie?
„Pre mňa bol samotný pohovor v podstate jednoduchý. Nešiel som tam so žiadnymi očakávaniami. Jediný problém bol, že niekoho hľadali hneď a ja som potreboval minimálne polroka, aby som dopísal dizertačnú prácu. Neskôr sa mi ozvali a povedali, že počkajú, avšak nie polroka. Najťažšie teda bolo v priebehu troch mesiacov dokončiť výskum a dopísať prácu.“
Čo teraz vo vesmírnej agentúre robíte?
Michal Mrnka
- Od septembra 2017 pracuje v ESTECu - Európskom centre pre vesmírny výskum a technológie pri Európskej vesmírnej agentúre (ESA) v holandskom Noordwijku.
- Robí analýzu a návrhy koncepcie zariadení pre meranie kvality navigačných signálov budúcich generácií satelitov Galileo.
- Vyštudoval elektroniku a komunikačné technológie na VÚT v Brne.
„Pracujem ako takzvaný research fellow (akademický výskumný pracovník vo výskumnej inštitúcii pozn. red.). Táto pozícia je určená pre mladých vedeckých pracovníkov, ktorí môžu dva roky robiť výskum súvisiaci s vesmírnymi technológiami.
Som pod technickým riaditeľstvom, ktoré zastrešuje technické riešenia vo všetkých oblastiach od vedeckých misií, cez navigáciu, telekomunikácie, meteorológiu či diaľkový prieskum Zeme. Pôsobím v sekcii antén a sub-milimetrových vĺn. Zaoberáme sa anténnymi systémami predovšetkým pre kozmický segment, teda satelity.“
Navrhujete, ako majú tieto antény vyzerať?
„Ako kedy. Európska vesmírna agentúra naplánuje napríklad vedeckú misiu, jej cenu, aký hardvér na ňu bude potrebný a aké výsledky bude generovať. Naša sekcia potom vymedzí, aké parametre musí spĺňať anténa s funkčnými blokmi, ktoré sú za ňou, tak aby bola schopná poskytovať vedcom dáta v požadovanej kvalite.
Tieto požiadavky sa prevedú na formu kontraktu, ktorý sa rieši v rámci vývoja v nejakej firme a ľudia z vesmírnej agentúry fungujú ako koordinátori, poradcovia a niekedy i testujú finálne zariadenie, prípadne celú sondu.“
Pracujete aj na satelitnom navigačnom systéme Galileo. Ako táto práca vyzerá?
„Galileo je najväčší projekt, aký ESA kedy riešila. Sú do neho zapojené tisícky ľudí a moja účasť je skôr nepriama. Naša sekcia má na starosti technické koordinovanie a čiastočne aj testovanie. Moja práca súvisí s návrhom nových testovacích metód.“
Čiže navrhujete, ako sa majú satelity Galileo testovať ešte predtým než pôjdu na obežnú dráhu?
„Presne tak. Hlavná vec, ktorá lezie zo satelitu Galileo je navigačný signál. Tento signál potom na Zemi chytá váš telefón, ktorý potrebuje minimálne štyri takéto signály, aby si sám vypočítal polohu. Presnosť určenia polohy závisí aj od toho, ako tento signál vyzerá, aký je kvalitný.
“Chceme dosiahnuť, aby sa signál satelitu dal zmerať na jedenkrát.
„
Doteraz sa toto všetko meralo nepriamo. Nebolo to teda tak, že by sa celý satelit zavrel do testovacej komory, vysielal by a my by sme sledovali signál. S tým práve súvisí moja práca. Chceme dosiahnuť, aby sa signál satelitu dal zmerať na jedenkrát.“
Pracujete priamo so satelitom Galileo?
„Nie. Pracujem s testovacou komorou a s jej možnosťami na úrovni počítačových modelov. Ak z mojej práce vyjde, že komora sa správa tak, ako sa má na danej frekvencii, bude fungovať s akýmkoľvek satelitom.“
Ak všetko pôjde podľa plánu, ako sa vaša práca na návrhu testovania prejaví u satelitu Galileo?
„Poznať parametre satelitu, predtým ako ide hore, je veľmi dôležité. Raz, keď máte satelit na obežnej dráhe dvadsaťtisíc kilometrov nad Zemou, už neexistuje možnosť nejakej servisnej misie či dolaďovania skrutiek.
Naša práca súvisí aj so znižovaním nákladov. Pretože napríklad čím presnejšie vieme zmerať výstupný výkon satelitu, tým lepšie sa dá nadimenzovať celý satelit, veľkosť jeho solárnych článkov, jeho hmotnosť a teda aj množstvo paliva, ktoré potrebuje.“
Ako vyzerá testovacia komora, s ktorou pracujete?
„Dosť surreálne. Je to veľká miestnosť s rozmermi približne dvadsaťpäť metrov na dĺžku, na výšku jedenásť a na šírku šestnásť. Celá je zvnútra pokrytá elektromagnetickými absorbérmi vyrobenými z peny. Absorbéry sú modré a vyzerajú ako dlhé špicaté pyramídy.
V našej komore máme aj veľké reflektory, zrkadlá, ktoré majú po okrajoch veľké zárezy a odrážajú elektromagnetickú vlnu, aby dopadala na satelit v smere v akom má. Je v nej aj veľký pozicionér, na ktorý sa satelit umiestni. Dokáže uniesť satelity do piatich ton.“
Prečo je pokrytá špicatými pyramídami?
„Celá komora v podstate simuluje prázdny vesmír. Pretože keď je satelit na obežnej dráhe, najbližšie kilometre okolo neho nič nie je. Takéto podmienky žiaľ nemôžeme vytvoriť na Zemi, pretože vždy tu je minimálne povrch Zeme.
V testovacích komorách je všetko elektromagnetické vlnenie, ktoré dopadne na pichliače, úplne pohltené. V komore sa nič neodrazí, rovnako ako vo vesmíre. Funguje to podobne ako v nahrávacích štúdiách, ale nejde o akustické vlny.“
Je komora nemenná?
„Áno. Naposledy sa prerábala pred tridstiatimi rokmi. Moja práca súvisí trochu s tým, že sa komora bude mierne upravovať, aby bolo meranie v nej presnejšie. Je to najmä aj preto, že veľká časť misií sa frekvenčne posúva nižšie.“
Prečo?
“Napriek tomu, že ľudia v ESA sú viac vyťažení a majú veľa zodpovednosti, stále si na vás ochotne a s úsmevom nájdu čas.
„
„Napríklad jeden z prístrojov na palube sondy JUICE k mesiacom Jupitera je nízkofrekvenčný radar, ktorý pracuje na frekvencií deviatich megahertzov, čo je pre tento typ zariadenia veľmi nízka frekvencia. A na to potrebujete ohromne veľké antény.
Signál na tejto frekvencii dokáže preniknúť veľmi hrubou vrstvou ľadu a skúmať podpovrchový oceán. S vyššou frekvenciou to nedokážeme. Nízke frekvencie nám dokážu dať nové informácie. Problém je, že všetky zariadenia pracujúce na nízkej frekvencii začnú byť väčšie – majú väčšie antény, obvody, všetko.“
Chceli by ste pre ESA pracovať aj na plný úväzok? Aké je vaše ďalšie smerovanie?
„Túto otázku by som trochu obrátil. V súčasnosti Slovensko nie je plnohodnotným členom ESA, takže možnosť trvalého zamestnania Slováci zatiaľ nemajú. Ja do budúcnosti ešte veľmi nepremýšľam. Súčasnú pozíciu mám na ešte celkom dlhú dobu, potom uvidím.“
Čo je na prostredí v ESA zaujímavé?
„Je to výborné prostredie, má unikátne zariadenia. Sme pár metrov od mora, všade naokolo sú piesočné duny. ESA má vlastné golfové ihrisko. Je to tu naozaj pekné.
No keď som do ESA prišiel z Česka, kde som študoval a pracoval, najväčšou zmenou pre mňa boli ľudia. Napriek tomu, že ľudia v ESA sú viac vyťažení a majú veľa zodpovednosti, stále si na vás ochotne a s úsmevom nájdu čas.“
