BRATISLAVA. Odkedy Hubblov teleskop koncom roka 2012 zachytil náznaky vodnej pary nad povrchom Jupiterovho mesiaca Europa, vedci chceli mať dôkaz priamo z miesta.
Zábery, ktoré teleskop spravil z obežnej dráhy Zeme neboli jednoznačné.

Zdá sa, že vedcom sa podarilo nájsť dôkaz v vo viac ako dvadsať rokov starých dátach sondy Galileo.
Vodnú paru sonda zaznamenala, keď sa počas jedného preletu priblížila k Europe, no pri pôvodnej misii si to nikto nevšimol.
Americkým vedcom sa v údajoch z preletu podarilo nájsť presvedčivý a nezávislý dôkaz, že z povrchu Europy môžu vytryskovať gejzíry.
Ich prítomnosť naznačuje, že pod povrchom mesiaca sa ukrýva oceán.
Objav tiež ukázal, že niektoré oblasti na povrchu mesiaca sú tenšie a s viacerými zlomami. V budúcnosti by tak mohli uľahčiť prístup robotických misií k podpovrchovému oceánu.
Štúdiu publikovali v magazíne Nature Astronomy.
Nečakané údaje nevedeli vysvetliť
Sonda Galileo amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) strávila do roku 2003 na obežnej dráhe Jupitera osem rokov. Počas tejto doby sa až jedenásťkrát priblížila k Europe, najmenšiemu zo štyroch Galileovských mesiacov.
200
- toľko kilometrov do výšky mohol mať gejzír, ktorý zachytila sonda Galileo, podľa simulácie.
Europa je ľadové teleso, len o niečo menšie ako náš Mesiac.
Gejzíry, ktoré by mali vytryskovať z oceánu pod ľadovým povrchom, sa rozhodli hľadať výskumníci z Michiganskej univerzity v údajoch starých 21 rokov.
Napadlo im, že ak gejzíry na Europe skutočne sú, mohli ich zachytiť prístroje sondy.
Najbližšie sa k telesu dostala v polovici decembra 1997, keď okolo mesiaca preletela vo vzdialenosti štyristo kilometrov.
Počas priblíženia jej prístroje zachytili zvláštne krátke výkyvy.