Autor: Quark/Pavla Pekárová
V prírode je celý rad cyklov, ktoré majú vplyv na množstvo vody v krajine.
Najznámejšie sú dvanásť mesačný cyklus obehu Zeme okolo Slnka a striedanie sa ľadových dôb s medziľadovými dobami.
Menej známe sú už napríklad 1,7- až 2,6- ročný QBO, teda kvázidvojročný cyklus zmien smeru a rýchlosti zonálneho prúdenia v tropickej stratosfére, 11- (22-, 44-) ročné solárne cykly, 18,6-ročný lunárno-solárny cyklus, ENSO cyklus, NAO cyklus, Milankovičove cykly.

Všetky tieto prirodzené zmeny označujeme množným číslom ako klimatické zmeny.
Koncom 20. storočia sa do popredia záujmu klimatológov i hydrológov dostala téma otepľovania atmosféry vplyvom rastúcich koncentrácií CO2 a jeho dôsledky na bilanciu vody v krajine. Túto zmenu označujeme jednotným číslom ako klimatická zmena.
Klimatickou zmenou teda chápeme zmeny v teplote vzduchu a v zrážkach spôsobené činnosťou človeka – zvýšenou produkciou CO2.
V súčasnosti sa každý výraznejší extrém v počasí pripisuje klimatickej zmene, všetky ostatné – prirodzené klimatické zmeny – sa odsúvajú do pozadia. Vzhľadom na dĺžku života človeka sú pre nás zaujímavé cykly, ktoré majú čas opakovania od jedného roka do sto rokov.
Pomohli susedné stanice
Pri identifikácii dlhodobých zmien (tridsaťročných) meteorologických a hydrologických radov musíme mať k dispozícii pozorovania s dĺžkou aspoň sto rokov.
A tu máme na Slovensku problém.
S meteorologickými pozorovaniami sa u nás totiž začalo až po roku 1871 v stanici Hurbanovo a v roku 1881 v Liptovskom Hrádku.
Tieto pozorovania si vyžiadali veľké suchá, ktoré sa vyskytli v povodí Dunaja v rokoch 1850 až 1870.