O štvrť na deväť ráno 6. augusta 1945 Spojené štáty americké zhodili prvú bojovú atómovú bombu s menom Little Boy (Malý chlapec, pozn. red.). Vybuchla o 43 sekúnd neskôr a obrovská ohnivá guľa, ktorú vytvorila, spálila väčšinu Hirošimy.
V japonskom meste sa vtedy nachádzalo takmer 350-tisíc ľudí, väčšina boli civilisti.
O 27 rokov neskôr sa na miesto vrátil vedec spoza Tichého oceánu s dovtedy nevídaným nápadom.
Štyridsať rokov v škatuli
Ničivá, smrteľná a drahá. Pozrite sa, ako svet získal jadrovú bombu Čítajte Brazílsky fyzik Sérgio Mascarenhas bol vtedy hosťujúcim profesorom na Harvardovej univezite. Tvrdil, že ľudské kosti vystavené radiácii sa stávajú magnetickými a kosti obetí atómového výbuchu majú túto "magnetickú pamäť" aj roky po výbuchu.
Mascarenhas navrhol, že preskúmaním kostí obetí by vedci mohli zmerať množstvo radiácie, ktorej boli ľudia vystavení.
S pomocou dvoch japonských vedcov z Hirošimy sa Mascarenhasovi podarilo získať vzorky z kostí obetí, vrátane čeľustnej kosti od človeka, ktorý sa nachádzal viac ako kilometer od epicentra výbuchu.
