BRATISLAVA. Medzi súkromnými výrobcami vesmírnych rakiet sa začali novodobé vesmírne preteky.
SpaceX napríklad verejne hovorí, že konkurenčná firma sa v blízkej dobe do vesmíru nedostane.
Výrobca vesmírnych rakiet Boeing zas tvrdí, že najväčšia raketa SpaceX - Falcon Heavy - je príliš malá pre cestovanie do hlbokého vesmíru.
Falcon Heavy je malá
Falcon Heavy sa vo februári 2018 stal najvýkonnejšou raketou súčasnosti. Jej konkurenciou by mali byť aj plánované rakety Boeingu - napríklad raketa Space Launch System (SLS), ktorú Boeing vyrába pre Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Elon Musk rivalovi SpaceX neverí. Ak poletí, zje kefu Čítajte Práve ľudia z NASA by mali byť podľa slov Boeingu sklamaní z výkonu Falcon Heavy.
Raketa je vraj nedostatočná pre ich potreby, tvrdí Boeing na svojom webe Watch Us Fly s odvolaním sa na vedúceho vesmírnych letov v NASA Billa Gerstenmaiera.
Bill Gerstenmaier o Falcon Heavy a SLS rozprával na stretnutí NASA na konci marca. Vysvetľoval vtedy, prečo NASA nenakúpi niekoľko lacnejších Falcon Heavy miesto vyvíjania vlastnej rakety SLS. Dôvodom je podľa neho veľkosť.
"Let Falcon Heavy vo februári vzbudil záujem, ale raketa SpaceX je malý typ, ktorý nedokáže splniť požiadavky NASA na prieskum hlbokého vesmíru. Akonáhle bude funkčná SLS od Boeingu, bude to najvýkonnejšia raketa, ktorú kedy postavili," píše Boeing.
Najvýkonnejšia verzia SLS je však stále v nedohľadne.
Ktorá je najvýkonnejšia raketa?
Titul najvýkonnejšej rakety v histórii stále patrí už nefungujúcej rakete Saturn V, ktorú používala NASA medzi rokmi 1967 až 1973 v programe Apollo. Na nízku obežnú dráhu vtedy vedela vyniesť 118 ton nákladu.
Prvá verzia rakety SLS bude vedieť vynášať 70 ton, čo je o šesť ton viac ako dokáže vyniesť na nízku obežnú dráhu Falcon Heavy, ten je už schopný letu, čo dokázal vo februári.
NASA otestovala motory rakety, ktorá poletí k Mesiacu a Marsu Čítajte Prvá verzia SLS by mala vyletieť podľa plánu nie skôr ako na konci roka 2019. Pôvodne mala letieť ešte v roku 2018.
V pláne je aj vybudovanie verzií SLS, ktoré by mali vyniesť na nízku obežnú dráhu 105 ton a 130 ton, čím sa priblížia k rakete Saturn V. Tá však napríklad v misii Apollo 17 dokázala na nízku obežnú dráhu vyniesť 140 ton.
Vyššie verzie rakety sú stále iba plánované a uvidíme ich najskôr v budúcom desaťročí. Gerstenmaier na stretnutí nedokázal vysvetliť, na čo vlastne NASA tak výkonnú raketu potrebuje.
Jedným z plánov pre SLS po roku 2020 je dostať na obežnú dráhu mesiaca kusy vesmírnej stanice, ktorá bude obiehať Mesiac. Stanica je podľa webu Ars Technica malá a jej prvú časť v roku 2022 dostane do vesmíru komerčná raketa.
