BERN. Surfovanie na webe patrí k najčastejším činnostiam, akým sa ľudia na internete venujú. World Wide Web, hovorovo len web, mal pritom pôvodne slúžiť na zdieľanie vedeckých informácií.
Tomu, že dnes je predovšetkým miestom na zábavu, vďačí služba do veľkej miery rozhodnutiu Európskej organizácie pre jadrový výskum z 30. apríla 1993.
Vtedy web bezplatne uvolnili pre všetkých zájemcov.
Korene v 80. rokoch
Korene World Wide Webu siahajú do leta roku 1980. Do sídla Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve vtedy prišiel britský softvérový inžinier Tim Berners-Lee, aby na určitý čas pracoval ako konzultant.
CERN už vtedy zamestnával tisíce ľudí a asi ako každá väčšia organizácia sa stretával s problémom zdieľania výsledkov výskumov medzi tímami.
Na Slovensku máme internet už 26 rokov. Ako začínal? Čítajte Problém viaznúcej komunikácie Berners-Leeho zaujal a inšpiroval ho k tomu, aby napísal program, ktorý nazval Enquire. V podstate šlo o elektronickú kartotéku s vloženými odkazmi, prostredníctvom ktorých mohol používateľ prehľadávať magazíny so súvisiacimi informáciami.
Koncepcia programu Enquire položila základ pre neskorší vznik systému webových stránok, ktoré vzájomne prepájali hypertextové odkazy.
Než však k zrodu World Wide Webu došlo, uplynulo takmer celé desaťročie. V rokoch 1981 až 1984 totiž Berners-Lee pracoval v počítačovej firme Image Computer Systems. K rozvinutiu pôvodnej myšlienky sa dostal až po návrate do CERNu v polovici dekády.
Mohol sa volať celkom inak
Spolu s Robertom Cailliauom a ďalšími spolupracovníkmi navrhol Berners-Lee jazyk na vytváranie webových stránok (HyperText Markup Language, skrátene HTML) a špecifikoval protokol prenosu stránok internetom (Hypertext Transfer Protocol, HTTP).
V neposlednom rade Berners-Lee napísal program, ktorý slúžil ako editor a zároveň aj ako prehliadač stránok.
Keď Berners-Lee zvažoval, ako pomenuje prehliadač, napadli mu názvy ako ako Mine of Information (Baňa na informácie) či Information Mesh (Informačná sieť).
Nakonec padla voľba na WorldWideWeb (Celosvetová sieť). Tento názov sa neskôr v mierne upravenej podobe (pribudli medzery medzi slovami) stal označením pre celú službu. Prehliadač premenovali na Nexus.
Mohol byť miliardárom
Koncom roku 1990 uviedli do prevádzky prvý webový server na svete. Jeho adresa info.cern.ch existuje dodnes. Slúžil ako návod a vzor, podľa ktorého si začali zaobstarávať svoje servery aj ďalšie inštitúcie, najprv európske a od decembra 1991 aj americké.
Stál pri zrode webu: Nič v ňom nie je zdarma, zaplatíte osobnými údajmi Čítajte V novembri 1992 už bolo na celom svete 26 serverov a ich počet stále rástol. K rýchlemu rozvoju webu prispela Európska organizácie pre jadrový výskum, ktorá na jar 1993 dala web zdarma pre verejnosť.
Novinári sa neskôr často Berners-Leeho pýtali, či rozhodnutie neľutuje. Keby za každé kliknutie na webe dostal jeden cent, mohol sa ocitnúť na poprednej priečke svetového rebríčka bohatých ľudí.
Berners-Lee však podľa svojich slov premárnenej šance stať sa miliardárom neľutoval. Dokonca hovoril, že je otázne, či by sa licencovaný a spoplatnený web vôbec takto rozšíril.
Viac ako miliarda stránok
Za prínos Berners-Leeho mnohokrát ocenili, okrem iného Technologickou cenou tisícročia, ktorú udeluje fínska Nadácia pre technologickú cenu.
V roku 2004 ho britská kráľovná povýšila do šľachtického stavu. Berners-Lee je tiež známy ako otec myšlienky takzvaného sémantického webu. Informácie by sa v tom prípade neukladali a neštruktúrovali náhodne ako dnes, ale podľa štandardizovaných pravidiel, ktoré vyhľadávanie a spracovanie uľahčujú.
V roku 2014 počet aktívnych webových stránok po prvýkrát prekročil jednu mililardu. Znamená to, že každý tretí používateľ internetu štatisticky vlastné jednu webovú adresu.
