KODAŇ. Holanďania pili víno, Dáni a Litovčania skôr pivo. Často jedli takmer surové, zle uvarené mäso.
Vyplýva to z vedeckej štúdie zverejnenej v časopise Plos One, ktorá sumarizuje výskum niekoľko rokov starých zvyškov stolice vykopanej na miestach starých latrín.
Tím okolo Martina Söa z univerzity v Kodani skúmal najmä genóm vajíčok parazitov, ktoré sa našli v pozostatkoch starých ľudských exkrementov.
Odhaliť tak mohli nielen spôsob, akým sa ľudia v dobe medzi rokmi päťsto pred naším letopočtom a 1700 nášho letopočtu v severnej Európe a na Blízkom východe stravovali, ale tiež to, aké chovali domáce zvieratá.
Preskúmali staré latríny
Tím okolo Martina Söa skúmal staré latríny v Bahrajne, Jordánsku, Dánsku, Holandsku a Litve.
Pri údržbe antických kúpeľov v Pompejach objavili kostru dieťaťa Čítajte Takzvaným sekvencovaním DNA, ktorým je podľa štúdie možné získať oveľa lepšie výsledky než skúmaním pomocou mikroskopov, objavili vedci vajíčka mnohých parazitov, ktoré sa priživujú aj na ľudskom tele.
Niektoré z identifikovaných parazitov sa prenášajú z človeka na človeka, iné prostredníctvom zvierat, napríklad cez prasatá alebo ryby.
Vedci na základe toho prišli okrem iného k záveru, že ľudia v severnej Európe jedli ryby a bravčové mäso, ktoré bolo prakticky ešte v surovom stave.
Analýza vajíčok tiež ukázala, že ovce, kone, psy a ošípané ľudia chovali ako domáce zvieratá.
Ako lovili a čo jedli
Odborníci skúmali tiež rastlinnú a živočíšnu DNA v ostatkoch exkrementov, ktoré našli na mieste starých latrín.
V arktickom ľade videli zvláštne diery. Nevedia, čo ich spôsobilo Čítajte Na základe tejto analýzy vedci získali informácie o tom, ako naši predkovia lovili a ako sa stravovali.
V Dánsku napríklad v rokoch 1000 až 1400 lovili vráskavce, srny aj zajace a jedli veľa kapusty, pohánku i jačmeň, hrach a ďalšie strukoviny. Zbierali jahody, slivky, hrušky a lesné plody. Ale napríklad zemiaky a mrkva, ktoré sú dnes v Dánsku bežnou súčasťou stravy, sa v analyzovaných vzorkách objaviť nepodarilo.
Podobnú štúdiu v minulom roku urobili aj britskí vedci, ktorí skúmali parazity v zvyškoch stolice starej tisíce rokov. Zisťovali vtedy, akými chorobami trpeli starí Gréci.
